Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

12.časť - iba nuda

Sedela som doma na svojej posteli a rozmýšľala som nad všetkým. Čo si s tým počať? Videla som, že aj ostatní animatronici sa trochu boja. A to už je čo povedať.
Zazvonil mi mobil. Ani som sa nepozrela, kto mi volá a zdvihla som to.
"Áno?"
"Ahoj, Paika," ozval sa Petin hlas. Prevrátila som očami a položila.
Potom som sa zase nudila. Keď vtom mi niečo napadlo.
Vstala som a išla k stolu. Bolo tam milión obrázkov. Rýchlo som načarbala ružu a potom som si zobrala ďalší papier. Na toto sa už budem sústrediť.
Ako prvé som nakreslila siluety. Freddy, Chica, Bonnie, Mangle visiaca zo stropu, Foxy sediaci pod pódiom, Spring Trap stojaci pri dverách. To sú asi všetci...
Poťukala som si ceruzkov po brade. Je ich osem, čiže... tu sú šiesti, takže mi vlastne chýbajú len Marionette a Golden Freddy, ale tých tam kresliť nebudem.
Po chvíľke som začala obrys. Takou farbou, akí sú oni. Hneď potom som obtiahla všetky časti aby som vedela kde mám dať akú farbu. Vyfarbila som najprv Mangle. Idem zhora dolu a zľava doprava, čiže ona je prvá. Potom nasleduje Chica, Freddy, Bonnie, Foxy a Spring Trap.
Trvalo mi to hodinu. Keď som dokončila obrázok, sfúkla som farebný prach a držala som obrázok vo vystretých rukách. Animatronici na ňom vyzerali ako živí.
Do vnútra vošla mama. Rýchlo som obrázok priklapla tou ružou a tvárila som sa ako nevinné dieťa.
"Čo si kreslila?" Opýtala sa mama prísne. "Hádam nie tých krvilačných vrahov!"
"Chcela som, ale nakreslila som niečo iné," povedala som a podala som jej ružu. Mama pri pohľade na ňu skoro odpadla.
"Tá je krásna!" Povedala, aj keď mne sa to oproti animatronicom zdalo hnusné.
"Ako dokážeš tak pekne kresliť?" Spýtala sa mama a ja som jej zobrala papier z ruky. "Eh.. chcela si niečo?"
"Vidíš, hej..." spomenula si mama a zažmurkala. "Ideme do Perfectbook tak sa priprav.
"A nemôžme ísť k Freddymu?" Opýtala som sa so psími očami. Mama môj návrh ignorovala a odišla. Položila som si hlavu na stôl a rozmýšľala som, ako presvedčiť mamu aby sme tam išli. Keď vtom som si spomenula na jeden okamih - keď mi Balloon Boy dal balón po Mangle. Bolo mi ľúto že s nimi nemôžem byť aspoň v tejto chvíli. Namiesto nich som objala obrázok a išla som sa nachystať do tej nudnej knihovej reštaurácie.