Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

20.časť - doma

Po tom, ako som celý deň vymýšľala, čo urobím s reštauráciou, som nakoniec musela ísť domov. Čakali na mňa rodičia a mama ma schytila a natlačila do auta. Vyzerala nahnevane a vystrašene. Po mojom odkaze asi vôbec nespala.
Keď sme prišli domov, otec sa so mnou chcel porozprávať, ale mama ma odviedla do mojej izby a vrieskala na mňa asi dve hodiny. Popritom som ju nepočúvala a myslela som na reštauráciu.
Keď sa mama upokojila, zavolala ma do obývačky a tam sme sa rozprávali o vlastníctve. Bolo to strašne divné a mama urobila to, čo som čakala - chcela vykázať animatronicov. S úsmevom som jej pripomenula, že to nemôže, lebo reštaurácia je moja. Potom sa mama naštvala, odišla do kuchyne a ja zas do svojej izby. Zabuchla som sa a sadla som si na posteľ.
Odvtedy som tam sedela. Hrala som sa s mojím náramkom a pozerala som sa do steny. Stále som myslela na vlastníctvo. Nevedela som ho spustiť z hlavy.
Vstala som a začala som čítať knihu. Pristihla so sa, že čítam ten istý riadok už pätnástykrát, tak som knihu radšej zatvorila. Nechám si ju na inokedy.
Potom som si pustila hudbu. Všetky pesničky sa už dávno skončili, ale ja som si to nevšimla. Stále som len rozmýšľala.
Nakoniec som sa rozhodla, že nebudem len tak sedieť. Mama mi dala domáce väzenie, ale život by nebol zábavný bez porušovania pravidiel. Zbalila som si tašku a vybrala som sa na výlet.
V reštaurácii bolo plno. Všetci obedovali alebo si dávali len tak niečo na jedenie, a ja som si sadla za oponu. Teraz môžem ísť tam, kde chcem, lebo mi reštaurácia patrí.
Za oponou som našla hodeného Foxyho. Ležal pri rozbitej gitare. Pribehla som k nemu a posadila som ho. Sám to nechcel urobiť, určite sa bál, že ho niekto uvidí.
Sadla som si pred neho a hľadeli sme si do očí.
"Čo sa stalo?" Opýtala som sa. "Kto ti to spravil?"
Foxy chvíľu čakal, a potom mi odpovedal.
"Jedno decko ma sem hodilo lebo som sa zasekol do krabice a ono si myslelo, že sa tam držím naschvál. Zľaklo sa, že žijem. Nuž... keď... vlastne hej... vlastne žijem..."
Zasmiala som sa, aj keď neviem prečo. Veľmi ma desilo, keď som si uvedomila, že ma teší, že si môžem s animatronicmi robiť čo chcem. Ak keby... som ich chcela zabiť alebo niečo také...
Zdesene som sa na Foxyho pozrela. Ten sa pozeral na mňa  a nechápal môj smiech.
Stáva sa zo mňa monštrum, pomyslela som si. Na ten výlet zo školy som asi nikdy nemala ísť.