Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

22.časť - pohreb

Presne o tretej sa začal pohreb. Keďže som tu mala byť len jednu noc, mala som málo času a už dnes mám ísť domov. Bola som si istá, ale že pohreb ešte stihnem.
Animatronici sa nemohli prezliecť, čiže hýrili všetkými farbami. Ešteže som mala čierny sveter. Zakryla som si ním neónovo ružové tričko. Nohavice som mala modré až do šeda, čiže to také hrozné nebolo. Nezohnali sme rakvu (kde by sme ju zohnali), tak sme rozmýšľali, čo s mŕtvolou. Ešte predtým sme skúšali nakopnúť Freddyho s káblom s elektrinou, ale bol mŕtvy. Tak sme to vzdali a rozhodli sme sa, že ho pochováme.
Animatronici mi ukázali tajný vchod, ktorý som si predtým nevšimla.
"Strážca kamier si myslí, že idem do šachty, keď pri nej kľačím." Povedal Bonnie. "Ale ja nie vždy idem do šachty. Vedľa nej je druhý priechod. A tam je miestnosť, ktorú sme vykopali, keď zomrela moja ryba."
"Ty si mal rybu?" Opýtala som sa prekvapene.
"Hej. Bola len moja a potom mi zomrela, tak sme vykopali obrovskú miestnosť, v ktorej je veľa priestoru pre mŕtvych. Chceli sme tam pochovať aj majiteľa reštaurácie, ale už ho zobrali ľudia. Tak tu máme zatiaľ len rybu. Aj tá už ale zhnila."
Bonnie si kľakol k šachte a otvoril dvere, ktoré vyzerali ako stena. Preliezol cez ne a ja som išla za ním.
Schody do tej izby viedli dolu, a keď sme tam vošli, uvidela som obrovskú miestnosť z hliny. Steny aj podlaha boli hlina. V rohu bola kopa kameňov. Na druhej strane bop jeden kameň položený sám na zemi. Bolo na ňom vyškriabané: gubka.
To bude určite tá ryba. Pomyslela som si.
Chica chytila najkrajší a najväčši kameň a palicou doňho vyrezávala:
Náš pán a priateľ Freddy.
Foxy, Mangle a Spring Trap vyhrabali jamu. Ostatní išli po Freddyho hore.
Ja som stála v rohu a bola som ako bez duše. Keď animatronici priviezli Freddyho, naposledy som sa naňho pozrela a potom som sa odvrátila. Plakala som.
Počula som buchot a sypanie. Radšej som sa tam nepozerala. Ten pohľad by som neprežila.
Bonnie si odkašľal a začal hovoriť. Ja som ho nepočúvala. Poseldné slová pre Freddyho som si hovorila v hlave.
Keď dohovorili všetci, už bolo skoro ráno. Pozrela som sa na hodinky. Už bolo sedem hodín!
Potom som sa upokojila. Nikto nepríde, reštaurácia je predsa zatvorená. A môžem ju nechať zatvorenú koľko chcem, keď mi patrí.
Animatronici išli pochovať ešte Marionette a Golden Freddyho. Pri tom som už nechcela byť. Rozlúčila som sa so svojimi kamarátmi, pobalila som si veci a potom som vyšla pred reštauráciu.
Tato prišiel o pár minút. Zobral ma do auta a pýtal sa ma, ako mi bolo, a ja som mu povedala, že dobre.
Keď som prišla domov, hneď som sa zavrela v izbe a rozplakala som sa. Potrebovala som Freddyho. Aby žil... takto sa priateľstvo skončilo.... aj roboti, keď sa kamarátili s Marionette a Golden Freddym... nakoniec ich zabili a pochovali... je mi to tak ľúto...
Vytiahla som z tašky môj obrázok a kľudne som odtiaľ mohla Freddyho vygumovať. Ale neurobila som to.