Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

19.časť - iba v noci

Keďže bola reštaurácia opäť otvorená, rozprávať sa s animatronicmi bolo možné len v noci. Celý deň som sedela pri jednom stole a objednávala som si jedlo a vodu. Väzni na dvere pivnice netrieskali, za čo som im bola vďačná.
Zatiaľ čo som jedla jablkový koláč, do reštaurácie prišlo veľa ľudí. Niektorí plakali, iní boli ako bez duše, ale všetci mali čierne oblečenie. Vedela som, že idú na pohreb majiteľa reštaurácie. Ale to nebolo všetko.
Prišiel za mnou neznámy muž a ja som sa na neho vyľakane pozrela.
"Eh..." začal. "Si ty dievča, ktoré tu bolo dlho a prežilo tu nejaký horor?"
Prekvapene som vypleštila oči. Ako to tento muž vie?
Postavila som sa, aby som pri ňom nevyzerala taká malá.
"Ako to viete?" Opýtala som sa. "Nikomu som to nehovorila!"
Potom mi to doplo. Tá sestrička to vykecala!
Pozrela som sa na animatronicov. Asi naposledy.
"Nemusíš sa báť!" Povedal rýchlo ten muž. "Povedal mi to majiteľ reštaurácie. Že vraj ťa videl bojovať proti niekomu päť nocí... a... že si sem prišla zas. Povedal, že si odvážna. A chce ti zanechať reštauráciu."
Freddy sa na mňa otočil. Oči sa mu blýskali.
"T-to vážne?" Zakoktala som sa. "Ale... veď j-ja som dieťa a-a mám len d-dvanásť a..."
"Na to všetko majiteľ myslel," upokojoval ma neznámy. "Reštaurácia bude tvoja, keď budeš mať osemnásť. Dovtedy bude patriť tvojim rodičom."
"Nie, len to nie!" Vykríkla som. Mama určite prikáže rozbiť animatronicov.
"O reštaurácii rozhoduješ ty," povedal muž. "Všetko je tvoje. Len v tejto situácii reštaurácia patrí tvojim rodičom. Rozumieš?"
Prikývla som, ale aj tak mi to prišlo divné. Takto to predsa nemôže byť!
Ale už volal mojim rodičom. Všetko im povedal. Dúfala som, že nič neprezradia. Otec nie, ale mama... tej sa bojím.
Postavila som sa a vyšla som na pódium. Za oponu.
Ešte stále tam bola Bonnieho rozbitá gitara. Pamätám si na to, ako o ňu prišiel, a aj čo sa stalo Freddymu potom. Vtedy som sa na tom zabávala - teraz sa mi chce z toho vracať.
Zobrala som gitaru do ruky a potom som ju položila späť.
Jedna myšlienka mi plietla úplne všetko.
Mám všetkých animatronicov v rukách.
Môžem s touto reštauráciou robiť, čo chcem.
Ona mi patrí.
Oči sa mi šialene zaleskli.