Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

18.časť - otvorenie

Väzni, zavretí v pivnici, boli poslušní. Nič nerobili, len sedeli a čušali. To nám všetkým nesmierne vyhovovalo. Mali sme kľúče aj od reštaurácie. Všetci animatronici sa postavili na svoje miesta a ja som otvorila.
Oči mi skoro vyskočili z hlavy.
Pred reštauráciou stálo minimálne desať policajných áut a všetky mali spustené sirény. Vybehli ku mne policajti a ja som čakala, že ma zatknú. Namiesto toho ku mne pribehli a začali sa ma pýtať, či som v poriadku.
Ešteže sa viem umelo rozplakať. Začali mi pred nimi tiecť slzy a povedala som, že som sa išla najesť, ale namiesto olovrantu som zacítila smrad mäsa. Išla som za ním a našla som mŕtvolu majiteľa reštaurácie. Potom ma niekto zamkol.
Policajti ma utešovali, ostatní vbehli dnu a zľakli sa stojacich animatronicov. Namierili na nich pištole, ale ja som vykríkla, že oni boli celý čas na mieste.
Policajti išli ďalej.
Zatiaľ som si sadla k pódiu a oprela som sa o stenu. Po toľkých bitkách s Marionette a Golden Freddym som bola vyčerpaná. Totálne zlomená.
Zašla som do detského kútika a podišla som k Mangle. Chytila som ju a vypadla jej ruka.
Zdesene som ju primontovala naspäť a potom som si všimla plagát, na ktorom stálo:
Mangle! Skúste poskladať robota! Škola pre najmenších!
"Ach, chúďatko Mangle," vzdychla som si a položila som ju naspäť. "Nevedela som, že ťa každý deň rozoberajú a potom skladajú späť."
"Taký je môj osud," povedala Mangle. "Na to som bola určená."
Odišla som z detského kútika. Skontrolovala som, či sú naozaj všetci na mieste a potom som si zas sadla na pódium. Oprela som si hlavu o Chicu. Ani sa nepohla.
Zatvorila som oči. Čo teraz? Čo s Marionette a Golden Freddym? Sú neporaziteľní a tým, že ich zavrieme do pivnice, tým ich nezastavíme. Čo teraz?

Táto časť je trošku kratšia :) nechcela som písať dlhú časť, lebo už  chcem písať pokračovanie v ďalšej časti. Tak sa tešte na časť 19 :D