Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

14.časť - odkaz

Ráno som sa zobudila čulá, ale zvieralo mi brucho kvôli môjmu plánu. Rýchlo som išla do obývačky a objala som rodičov. Čudovali sa, čo robím, ale potom som ich pustila a zavrela sa v svojej izbe. Zobrala som papier a obálku, napísala som text a zalepila. Navrch som napísala :pre maminku a ocka a potom som so všetkými vecami čo potrebujem vyskočila z okna a zmizla.

"Bolo to zvláštne," povedala mama a pozrela sa na tata. "Prečo to asi urobila?"
"V poslednom čase sa správa divne," povedal otec. "Možno kvôli tým robotom."
"Ak za tým všetkým stoja roboti, tak si ma už fakt naštvali!" Povedala mama a vstala z gauča. "Poďme k nej. Môžeme sa opýtať, čo sa deje."
Keď vošli do jej izby, nebola tam. Na posteli ležal odkaz. Tato ho schmatol, otvoril a spolu s mamou čítali:
Ahoj mami a oci!
Je mi veľmi ľúto, čo musím urobiť, ale je to pre dobrú vec. Budem bývať u Freddyho. Musím vám však niečo povedať - neviem, či sa ešte vrátim. Či tam už nebudem bývať navždy. Je to však veľké nebezpečenstvo, takže nechoďte za mnou, prosím! Marionette alebo Golden Freddy vás môžu zraniť tak ako zranili mňa. Moji kamaráti potrebujú pomoc a keďže som ja tá, ktorá prežila päť nocí, budem im veľmi pomáhať. Je mi to naozaj ľúto. Dúfajte so mnou, že sa ešte stretneme.
S láskou
Paika

Reštaurácia nebola zamknutá. Vošla som dnu a animatronici ma už čakali. Rýchlo som si utierala slzy, aby ich nevideli. Bolo mi za rodičmi ľúto. Sadla som si k pódiu a začali sme sa rozprávať. O tom liste a o ďalšom pláne. Potom som si zaviezla veci do izby kamier.
Blížila sa noc a my sme museli urobiť strašnú vec - zabiť strážnika kamier. Potrebovali sme kamery nadolapenie Marionette a Golden Freddyho, takže to tak muselo byť. Keďže bol majiteľ reštaurácie mŕtvy, nikto nenajme nového. Počkali sme, až sa zotmelo a ja som s veľkou ľútosťou chytila strážnika, zatiaľ čo pribehol Foxy a prepichol mu srdce. Freddy jeho trápenie rýchlo ukončil a potom bol strážnik definitívne mŕtvy. Jeho mŕtvolu skryl Spring Trap do šatníka jednej z izieb a zavrel dvere. Štrbiny prelepil nejakou páskou aby sa smrad mäsa nedostával von.
Sadla som si ku kamerám, ale aj tak som nič nevidela. Slzy mi tiekli prúdom. Bola som si istá, že bol aj iný spôsob odohnať strážnika, nie takto, ale už bolo neskoro.
Nostalgia mi stúpila do mozgu. Opäť sedím pri kamerách a pozorujem animatronicov. Je to úplne také isté,  ako v mojej nočnej more.
Preklikovala som kamery a videla som, ako Mangle visiaca zo stropu otvára dvere do pivnice.
Je čas uskutočniť náš plán.