Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

23.časť - námesačnosť

Myslím, že už spím poriadne dlho. Môj hlas sa ako ozvena odrážal od steny na druhú stenu mojej hlavy. Prečo ma mama nebudí?
Pomaly som otvorila oči. Čakala som, že uvidím vrch mojej postele, ako je ponorená v tme. Namiesto toho som sa pozerala rovno do očí Chicy.
"Aaaaaaaaaaaa!" Vykríkla som a zahnala som sa rukou. Chica odskočila.
Vyletela som na nohy a rozbehla sa do kuchyne. Po pár sekundách som si uvedomila, čo robím.
Vrátila som sa späť za Chicou a odkašľala som si.
"Em... prepáč, ale zľakla som sa ťa. Myslela som si, že sa zobudím u mňa doma, a teraz..." sekla som sa. "Čakaj... ako som sa sem vlastne dostala?"
Chica si vzdychla a prišli za mnou aj ostatní animatronici.
"Našli sme ťa tu, ale... vlastne nie až tak celkom. Vošla si sem a mala si zatvorené oči, ale aj tak si chodila. Asi si bola námesačná."
"Ja nie som námesačná!" Protestovala som. "Nikdy som nebola."
"Vždy je niečo prvýkrát." Povedal Foxy. "Dnes si bola prvýkrát námesačná. Ale nemáme dobrú správu. Ty... si rozprávala zo sna alebo z čoho... prišla si sem, zvalila si sa na zem a začala si rozprávať. Nejaký divný rozhovor."
Foxy sa pozrel na ostatných, či mu nepomôžu. Pokračovala Mangle.
"Začala si rozprávať niečo také, že odkaz, mama a tato, kostým, Freddy a noví roboti. Vôbec sme ti nerozumeli."
Ani mne neprichádzalo na um, čo som mala na mysli. Čo to len môže znamenať?
"Jednu vec ale vieme." Povedal Bonnie nervózne a pozeral sa do zeme. "Ty si hovorila zo sna, že chceš, aby... aby sme ťa navliekli do kostýmu animatronica!"