Hometown // Joshler ✓

1.

„Vlastný tieň ku mne skláňa hlavu,"

„Tyler, musíš hovoriť viac nahlas," slečna Kerrová si netrpezlivo napraví okuliare v tvare polmesiaca. Sú ružové, Tyler v tom vidí jasnú symboliku. Slečna Kerrová a jej večný neznesiteľný optimizmus. Pozerá sa na svet cez ružové okuliare, no Tyler vie, že to nie je tak celkom pravda. Napriek tomu, že všetko na nej -počnúc prehnane špicatými lodičkami a končiac zložitým účesom- jasne poukazuje na jej postavenie prominentnej terapeutky, psychicky na tom nie je najlepšie. Nie, že by sa staral. Len chcel vedieť viac o žene, ktorá sa tak usilovne vŕta v jeho súkromí. Mal pocit, že je mu to tak trochu dlžná. Našťastie v dnešných dobách stačí nájsť profil na sociálnej sieti a viete všetko, čo potrebujete...a aj to, čo nie.
Tylerovi neušlo, že prestala nosiť drahý snubný prsteň a presne ako predpokladal, v jej priateľoch sa viac nenachádzal nikto s menom Phillip, ktorého z času na čas spomenula pri ‚chvíľke vďačnosti', poďakovaniu za dobré veci, čo sa stali, na konci každého sedenia.
Bola tu stovka ďalších, i keď menej viditeľných dôkazov o tom, že slečna Kerrová a jej tajomný Phillip zrušili zasnúbenie. Nevedela sa z toho dostať, začala brať jedny z tých práškov na nervy, ktoré sa pokúšala nanútiť Tylerovi. Nebral ich, očividne to bolo zbytočné, keďže jej vôbec nezaberali.

Tyler na sebe pocítil niekoľko párov očí a uvedomil si, že by mal zopakovať svoju odpoveď. Už sa mu však nezdala správna, nechcel ju vysloviť.
„Je mi fajn, ako vždy," opravil sa. Ostatné decká obrátili svoju pozornosť opäť na úpravu nechtov, či inú, záživnejšiu, aktivitu. Slečna Kerrová nespokojne zošpúlila pery. Vedela, že klame. Tylerovi to bolo absolútne jedno. Z časti preto, že mu bolo vždy všetko týkajúce sa skupinových sedení ukradnuté, a z časti preto, že slečna Kerrová nebola jediná, koho oči sa stále upierali jeho smerom. Chalan vedľa Tylera bol buď extrémne zaujatý nástenkou podpornej skupiny onkologických pacientov, s ktorými sa delili o spoločenské priestory, alebo skutočne hypnotizoval Tylera.
Tyler pomaly otočil hlavou. Tak, aby na seba neupútal, pokiaľ naozaj šlo o nástenku. Posledné, čo chcel, bolo byť prichytený pri zízaní.
Očný kontakt, ktorý naviazal s hnedookým chalanom, ho mierne prekvapil. Prevažne preto, že ani jeden z nich neuhol pohľadom a tak trochu aj preto, že ten zvláštny človek sa na neho nesmelo usmial.

Tyler si uvedomil, že na seba civia a rýchlo presunul pohľad inam. O to zvláštnejšie bolo, keď sa ten druhý odvrátil až o hodnú chvíľu neskôr.
Tyler potlačil mierny nával paniky a pokúsil sa sústrediť na slová ostatných. Všetci sa mali fajn, ako inak ..a všetci klamali, ako inak.
Na rad prišiel chalan vedľa Tylera. Ukradomky pozrel jeho smerom, než prehovoril.
„Mne vlastne fajn nie je, preto tu som. Ale nebudem trhať partiu, takže.. je mi skvele, všetko je v poriadku."
Teraz sa Tyler neubránil a zdvihol k neznámemu pohľad. Chalan sa usmial, no nie pre skupinu, ale pre Tylera. Tyler to vedel, pretože jeho pohľad smeroval k nemu, aj keď nie priamo na neho. Tyler pozrel inam a začervenal sa.
„Prečo si myslíš, že svojim postojom by si trhal partiu, Josh?" spýtala sa slečna Kerrová.
Josh pokrčil ramenami.
„Toto je predsa stretnutie anonymných klamárov, no nie?" podpichol. Tyler sa usmial. Slečna Kerrová opäť našpúlila pery.
„Nie, nie je. Toto je .."
„Potom neviem, čo tu robím," prerušil ju Josh, hrajúc zmätenie. Postavil sa na odchod.
„Josh sadni si a nezľahčuj," zahriakla ho.
„Zaujímavé, väčšinou chcete presne to," nedal sa Josh, no sadol si. Pery slečny Kerrovej už pripomínali len malú nahnevanú bodku v strede tváre.
„Povedz nám, Josh, keď si dnes taký komunikatívny, čo sa stalo za posledný týždeň. Ku všetkému zlému uveď aj niečo pozitívne."
Josh nevyzeral, že by ho jej žiadosť uviedla do rozpakov.
„Susedovu mačku zrazil autobus. Je to fajn, lebo nám viac nebude chodiť srať do pieskoviska," vyhlásil nenútene.
„Joshua!" zvýšila slečna Kerrová hlas, „Budem ťa musieť požiadať, aby si opustil miestnosť. Zavoláme ťa na Chvíĺku vďačnosti. "
Josh bez slova odišiel. Slečna Kerrová si napravila vždy dokonalý účes a vystrela ramená.
„Tak," nadýchla sa a pohľadom si premerala zvyšok skupiny, „Tyler, opäť si na rade. Mohol by si nám, prosím, zhrnúť uplynulý týždeň?"
Na Tylera v tom momente opäť doľahla panika.
„Prepáčte, budem zvracať," zašomral a skôr, než si stihol uvedomiť, čo povedal, vybehol z miestnosti.

Tyler zatvoril dvere a oprel sa o ne chrbtom. Skôr, než stihol zakloniť hlavu a zviezť sa k zemi, uvedomil si, že na chodbe nie je sám. V tej panike na Josha úplne zabudol.
Obzrel sa, dúfajúc, že si Josh jeho správanie nevšimol, no hnedé oči už ho dávno hypnotizovali z lavičky.
„Tiež ťa vyhodila?" spýtal sa, aj keď mu muselo byť jasné, že nie. Tyler sa stále lepil chrbtom na dvere. Keby ich teraz niekto otvoril, pravdepodobne by vpadol späť do miestnosti. Aj keď bol stále strnulý, záchvat paniky bol preč.
„Nie," odvetil o oktávu vyššie, ako mal v pláne.Nespokojne zakrútil hlavou a odkašľal si.

„Odišiel som sám," dodal. Po Joshovom výstupe na sedení čakal, že si z neho chalan bude robiť žarty.
Nestalo sa. Josh si hľadel na špičky tenisiek a očividne nad niečím premýšľal. Po chvíli pokýval hlavou a zdvihol pohľad k Tylerovi.
„Si úprimný," povedal. Tyler čakal, že bude pokračovať, no na chodbe zavládlo ticho. Obzrel sa, mal by sa vrátiť dnu. Chcel sa vrátiť. No neurobil to.
„Ty tiež," nadhodil, odlepiac sa od dverí. Josh opäť zdvihol pohľad a usmial sa.
„Som Josh," hlesol, načahujúc sa k Tylerovi pravačkou.
„Ja viem," zaváhal Tyler. Nemal rád dotyky. Joshova ruka trochu klesla, no stále ju zanovito držal vystretú jeho smerom.
„Tyler," krátko mu podal ruku. Opäť nastalo ticho.
Josh vstal a prešiel okolo Tylera k dverám. Nahliadol dnu a opäť si sadol.
„Čo to bolo s tými tieňmi?" spýtal sa nenútene. Tak preto na neho tak hľadel.
Tyler pokrčil ramenami. Už si sám nebol istý, čo tým chcel povedať. Myšlienka v ňom stále zostávala, no strácala tvar a slová, ktoré predtým použil na jej opísanie, už neboli tie pravé. Napriek tomu mal pocit, že Josh by ho pochopil.
"Občas mi napadajú veci, slovné spojenia a vety, ktoré.. majú význam len pre mňa," zamrmlal.
Josh slabo naklonil hlavu a otvoril ústa, že niečo povie, no vtedy sa otvorili dvere a vykuklo z nich dievča z terapie.
"Chvíľka vďačnosti," oznámila im a opäť ich zavrela.
Josh sa natiahol za kľučkou.
"Dopovieš mi to, dobre?"
Tyler prikývol a on sa usmial, vchádzajúc do miestnosti.