Slnečné lúče sa opatrne opreli o okennice a zahalili Tylerovu izbu jemným svetlom. Stál za oknom, sledujúc strieborné lemovanie ovíjajúce sa okolo vrcholu kopca, na ktorom stála rozhľadňa. Želal si tam byť, pozorovať ako jeho rodné mesto topiace sa v jesennej hmle opäť zaplaví svetlo. Cítiť sa bezpečne, aspoň kým si slnko znovu neurobí z kopcov vlastný hrob.
No namiesto toho bol tu, sledujúci ako sa hrôzy noci pomaly roztápajú v slnečných lúčoch z tichej bubliny vlastnej izby.
Zazvonil mu budík, vytrhol ho zo zamyslenia. Tyler omámene prešiel k stolu a utíšil mobil. Celú noc nespal. Viečka mal ťažké a v žalúdku cítil ťaživú prázdnotu.
Pomaly sa pretackal do kúpeľne, aby si opláchol tvár, pričom sa starostlivo vyhýbal pohľadu do zrkadla. Bál sa, že namiesto svojho odrazu uvidí červenooký prízrak, driemuci v jeho vnútri.
Vedel, že je skrz na skrz nasiaknutý jeho temnotou. Teraz už chápal, že prázdnota, ktorá ho napĺňa, má takmer hmotnú formu a to, čo cíti v kostiach, nie je len slabosť.
Noc strávená v spoločnosti vlastných myšlienok ho priviedla k záverom, ktoré v ňom vyvolávali úzkosť. Nech sa na veci pozeral z akéhokoľvek uhla pohľadu, vedel, že s lepším riešením už nepríde. Potreboval však čas. Nie na ďalšie premýšľanie, to bolo zbytočné. Potreboval sa s vecami vyrovnať. Potreboval sa rozlúčiť.
DU LIEST GERADE
Hometown // Joshler ✓
FanfictionBest #30 in fanfiction _______ Každý máme svoje tiene. Kto by si však myslel, že sú tie prízraky skutočné? V Tylerovej duši už dávno nehorí oheň, ako kedysi. Cíti sa byť prázdny. Jeho temné myšlienky začínajú mať hmotnú formu a vlastný tieň sa...
