Od nehody uplynul presne týždeň. Opäť tu bola nedeľa, no Tyler si to takmer neuvedomil. Nebola taká, ako všetky predošlé, ktoré si pamätal.
Bola pokojná, plná nádeje.
Sedeli v spoločenskej miestnosti, Josh pri stole, Tyler za klavírom, ktorý tu na jeho veľké potešenie objavil. Skusmo stláčal klávesy, aby zistil, či je naladený.
"Napísal si niečo nové?" spýtal sa Josh po chvíľke ticha.
"Nie," odvetil Tyler a pozrel naňho. Červené vlasy žiariace v slnkom zaliatej miestnosti pripomínali horiaci oheň. Tyler sa pousmial a klavír vylúdil niekoľko pomalých tónov.
"Ale mám jednu, ktorá sa napísala sama," šepol a bez ďalších slov začal hrať. Keď sa jeho hlas rozľahol miestnosťou, Josh sa opatrne postavil, aby k nemu mohol podísť bližšie.
'Keď tieň ku mne skláňa hlavu,
keď som s ním celkom sám
a duše v tme vyčkávajú,
naposledy prisahám,
že nechám vietor ticho vanúť.
Nech je moja duša tvojou
zober si ju, prosím,
urob ju voľnou.
Vezmi ma kam patrím,
domov.
Buď tým, kto mi ukáže slnko.
Viem, že môžeš zapáliť plameň
a vrátiť mojim kostiam to,
čo im chýba,
oheň.
Zober si všetko.
Ber a páľ.
Nech sú moje kosti tvojim drevom.
Prinúť iskry rásť
a nahraď prázdno sebou.
Pretože tam,
odkiaľ sme, už slnko nesvieti
a my nie sme nikým.
Len dve stratené deti.
A naše rodné mesto sa topí
v temnote najhlbšej noci.
Nevieme, ako oživiť
silu, čo v našich dušiach drieme.
Kde nájsť to, čo zvyklo v našich kostiach byť?
A čo ak to nenájdeme?
Obaja predsa vieme,
že v ničote sa nedá žiť.
Pretože slnko
už ďalej nesvieti
a mesto,
v ktorom sme vyrástli,
sa zahalilo do temnoty,
v ktorej sme nepodstatní.'
Tyler celkom pomaly dokončil pieseň a s posledným tónom klavíra zdvihol pohľad k Joshovi.
"Tyler.." ozval sa Josh, s obavami si prezerajúc jeho tvár. On sa však iba pousmial.
"Je to stará pieseň, Josh. Toto už je za nami," riekol.
"Takže?"
"Mám späť svoj oheň," zasmial sa Tyler, "som voľný," v kútikoch očí sa mu zjavili jemnučké vrásky ako vždy, keď bol naozaj šťastný.
A Josh mu veril, pretože videl, že je to pravda.
xxx
KAMU SEDANG MEMBACA
Hometown // Joshler ✓
Fiksi PenggemarBest #30 in fanfiction _______ Každý máme svoje tiene. Kto by si však myslel, že sú tie prízraky skutočné? V Tylerovej duši už dávno nehorí oheň, ako kedysi. Cíti sa byť prázdny. Jeho temné myšlienky začínajú mať hmotnú formu a vlastný tieň sa...
