Hometown // Joshler ✓

9. /// Addict with a pen

Josh znel celkom vážne. Tyler sa trhane nadýchol a odkašľal si, aby na ňom nebolo poznať, že si pred chvíľou takmer vyplakal oči. Obaja boli ticho, no Josh to nepoložil. Čakal.
Tyler začal pomaly rozprávať. Najskôr hovoril len suché fakty, útržky rozhovoru, ktoré jeho myseľ medzičasom spojila dokopy. Avšak potom sa do jeho hlasu začli vkrádať emócie. Pokúsil sa uvoľniť hrču v hrdle a pokračovať. Tentokrát sa nechal uniesť. Spustil o tom, čo si naozaj myslel, čo ho na tom najviac mrzelo a ako veľmi by chcel byť normálny syn, nie len sklamanie pre celú rodinu. Kôpka nešťastia, okolo ktorej všetci chodia po špičkách. Ani nepostrehol, kedy sa mu hlas začal opäť lámať a do očí vtisli slzy.
Na chvíľu sa odmlčal.

"Mrzí ma to, Tyler. Naozaj. Potrebujú čas, aby prijali takéto informácie, to chápeš. Ty sa potrebuješ zbaviť tieňov" povedal Josh

"Myslel som, že ma dnes pohltia,"

"A čo sa stalo?"

"Neviem.. jeden z nich mi povedal, aby som písal,"

"A písal si?"

"Napísal som tebe,"

Tyler počul, že sa Josh ticho zasmial. Nevedel, ako to má zobrať a na sekundu si pripadal hlúpo, že to povedal takto.

"Možno chcel, aby si zobral do ruky pero a napísal mu vyznanie,"
"Možno chcel, aby som napísal pieseň. Teraz tak trochu cítim, že by som to zvládol. Našiel som pár slov,"
"Píšeš často?"
"Vždy. Pomáha mi to,"

"Závislák s perom," uchechtol sa Josh opäť.
"Závislý na vetre, čo sa so mnou zahráva. Dozadu a dopredu, bezmyšlienkovite, bez chrbtovej kosti.."

Obaja sa odmlčali, no Tyler cítil, že sa mu na jazyk derú tie správne slová. Obzrel sa po zápisníku.
"Chcem to počuť celé," ozval sa Josh.
"Veď mi to práve napadlo," ohradil sa Tyler.
"Tak sa posnaž,"

Tyler zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Chvíľu nechal svoje myšlienky len tak blúdiť, vyberal z nich tie, ktoré ho oslovili.

"Ahoj, viem, že je to dlho, čo sme spolu naposledy hovorili
a viem, že som nebol najlepším synom.
Ahoj, cestoval som púšťou svojej mysle
a nenašiel v nej jedinú kvapku života -
- jedinú kvapku vody... "

"Ten začiatok mi príde dáky povedomý," podpichol ho Josh hneď, ako sa odmlčal. Tyler sa usmial.
"Pokračuj," nabádal ho Josh.

"Snažím sa zúfalo bežať pieskom
držiac vodu v dlaniach,
pretože je to to jediné, čo mi zostalo
a jediné, čo potrebujem.

Vlny pre mňa nič neznamenajú,
snažím sa uchrániť to, čo držím v dlani.
Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažím,
piesok ma spomalí a kvapky vody vyschnú.

Len to preháňam,
v skutočnosti som iba závislák s perom.
..ďalej to poznáš,"

"Si talentovaný, Tyler," ozval sa po krátkej odmlke Josh.
"A unavený," dodal Tyler, aby zahovoril vetu, kvôli ktorej sa práve trápne zapýril.
"Pokojne choď spať, veď sa vidíme zajtra na terapii. Ak teda prídeš," Josh sa zasmial.
"Prídem," sľúbil.

Skôr, než zaspal, zapísal si text piesne, ktorú práve zložil. V rýchlosti poupravoval slová tak, aby k sebe rytmicky sedeli a provizórne dotvoril koniec.

Zajtra sa opäť uvidíme,
no dnešok už skončil
rovnako ako končia cesty,
ktorými kráčame

Všetka moja snaha
sám sebe protikladom
prípad bláznivého samovraha

No ty si odborník na umieranie
počuješ, ako kričím 'otče'
len tu ležím a plačem
tak ma zmáčaj vo svojej vode