"Som tu, Tyler. Som pri tebe a nikam neodchádzam. Chcem, aby si to vedel, aby si na to myslel celý čas. Nenechám ťa na to samého, veď to dobre vieš. Neporazia ťa, nezničia, pretože to nedovolím.
A teraz choď. Naštartuj a vezmi nás preč, myslím to vážne. Vyber si hociktorú cestu, hociktorú odbočku, hlavne choď. Nezastavuj, nespomaľuj. Pretože to, čo nás zabíja v prvom rade, je toto mesto plné temnoty a špiny. Čo keby sme proste šli ďalej? Nechali ho za sebou, aspoň na chvíľu.
Nechcem predstierať, že rozumiem tomu, čo sa odohráva v tvojej hlave. Hlavne ak tomu tak celkom nerozumieš ani ty. Dobre vieš, že ani jeden z nás nie je psychológ a ani jeden z nás nie je úplne v poriadku, no od niečoho sa treba odraziť a možno stačí aj to málo, čo máme.
Nemáš pravdu, keď hovoríš, že za teba bojujem tvoje boje, ani keď priznávaš, že si to vzdal. Pretože stále hľadáš riešenia, nech už sú akékoľvek. Stále sa snažíš. Práve to je ten rozdiel medzi životom a zomieraním; snaha. To mi stačí.
Stačí mi, že sa snažíš dať mi šancu a nechať sa zachrániť na to, aby som sa o to pokúsil. No potrebujem, aby si začal veriť.
Mne, svojej rodine, sám sebe. Mal by si konečne uveriť, že si pre nás dôležitý.
V posledných dňoch si sa rozhodol sám čeliť veciam, ktoré ťa desia. Postavil si sa im čelom a aj to niečo znamená. Určite si rozmýšľal nad tým, aký by bol svet bez teba, no zameral si sa na svet ako celok. Taký proste si, ja viem, myslíš vo veľkom. Práve preto si prišiel k záveru, že si nepodstatný, že nič neznamenáš a nikomu nebudeš chýbať.
Tyler, pri hľadaní opory si sa díval príliš ďaleko. Pravdaže nebudeš chýbať ľuďom, ktorí ťa nepoznajú, veď ani oni nebudú chýbať tebe. No pozri sa okolo seba, aj keď myslím, že už si to urobil. Aj tak sa pozri, opäť a poriadne.
Ako ťa môže štvať, že na tebe nezáleží ľuďom, o ktorých sám nevieš, že existujú? No svojich rodičov poznáš, rovnako ako súrodencov. Poznáš mňa. A my poznáme teba.
Nám záleží.
Predstavil si si svet bez seba a nevidel si zmenu. Predstavil si si ale matku, ktorá pochováva syna?
Nechcem ti vyčítať rozhodnutie, ktoré si urobil. Hlavne kvôli tomu, že si si vďaka nemu sám uvedomil, že nebolo správne.
Nerobil si to kvôli sebe, nie preto, že toho na teba bolo priveľa. Motivovali ťa iní, sám si to povedal. Chcel si nás ušetriť, tak to urob. Tým, že ušetríš seba.
Nie si na to sám, nikdy si nebol. My všetci bojujeme tvoje boje spolu s tebou. A neviem ako ostatní, ale ja som naozaj odhodlaný ho vyhrať."
KAMU SEDANG MEMBACA
Hometown // Joshler ✓
Fiksi PenggemarBest #30 in fanfiction _______ Každý máme svoje tiene. Kto by si však myslel, že sú tie prízraky skutočné? V Tylerovej duši už dávno nehorí oheň, ako kedysi. Cíti sa byť prázdny. Jeho temné myšlienky začínajú mať hmotnú formu a vlastný tieň sa...