Dni sa prelievali do týždňov lenivo a pomaly, ako vody močiara. Zapáchajúce, temné a jednotvárne.
"Ako sa cítiš, Tyler?"
Ako sa cíti?
Stačilo by vyjsť von. Poobzerať sa. Tam vonku bolo jeho vnútro. Všetko okolo bola jedna veľká metafora. Kam sa pozrel, videl sám seba.
Bol jednoliata zamračená obloha.
Bol čiernymi siluetami vtákov bezcieľne poletujúcimi v chladnom vzduchu.
Bol prázdnymi, bezduchými ulicami. Bol dažďom, ktorý na ne dopadal.
Topil sa vo fádnych odtieňoch šedej, ktorá ho obklopovala zo všetkých strán. Jeho duša stratila silu a on nevedel, ako jej ju prinavrátiť. Kde nájsť to, čo bolo kedysi v jeho kostiach?
Cítil vôbec ešte niečo okrem tej nekonečnej, mučivej prázdnoty?
Strácal kontakt s realitou. Už ani nevedel, čo je ešte skutočné a čo nie. Čo ak je on sám len výplodom svojej fantázie, ako bláznivo to znie?
Stratený vo vlastných metaforách. Bol mestom a zároveň blúdil jeho ulicami, bol šedým mračnom vo vlastnej hlave. Nebol sám sebou, bol pocitom prázdnoty, čo v ňom prebývala. Nebol nikým.
Všetky tie hlasy
zrazu mlčia.
Slabosť v kostiach ho prinútila zhlboka sa nadýchnuť. Potlačil ten zvláštne pokojný chaos v jeho mysli a odtrhol pohľad od vonkajšieho sveta.
Bolo tak mnoho vecí, ktorými by mohol popísať ako sa cíti.
Statický šum, kus dreva plávajúci na vode, dažďová kvapka stekajúca po okne, jedlo bez chuti. Cíti sa ako mesto, v ktorom prestali svietiť svetlá. Ako šedá a čierna. Ako zomierajúce zviera.
"Ako koniec jesene."
Svieti na toto mesto vôbec niekedy slnko?
VOCÊ ESTÁ LENDO
Hometown // Joshler ✓
FanficBest #30 in fanfiction _______ Každý máme svoje tiene. Kto by si však myslel, že sú tie prízraky skutočné? V Tylerovej duši už dávno nehorí oheň, ako kedysi. Cíti sa byť prázdny. Jeho temné myšlienky začínajú mať hmotnú formu a vlastný tieň sa...
