Hometown // Joshler ✓

11.

Nervozita v miestnosti bola takmer hmatateľná. Lenže to bola vlastne vždy. Čo iné sa dalo čakať od skupiny mentálne labilných introvertov, ktorí sú nútení rozprávať pred ostatnými.

Slečna Kerrová na úvod prečítala zopár príbehov, v ktorých sa niektorí z nich mohli nájsť, potom ich vyzvala k diskusii.
Zapojenie sa do debaty bolo dobrovoľné, čiže sa do toho nikomu nechcelo. Slečna Kerrová ďalej trpezlivo kládla otázky bez odpovede. Očividne dúfala, že sa niekto chytí.
Josh pozoroval tiene. Tylerov, ten s červenými očami, sa pokúsil prikradnúť bližšie. Teraz sa skrýval pri stole s hroznovými sušienkami. Pri príbehu o chlapcovi z rozvedeného manželstva, ktorého matka si našla nepríjemného priateľa, sa objavili ďalšie, cudzie tiene. Josh nevedel presne identifikovať, komu patria.
Neboli také hmotné a skutočné, ako tie jeho, alebo Tylerove, no Josh zachytil ako sa hmýrili v kútoch. Ako miska červov.
Začínalo mu byť nevoľno.
Slečna Kerrová sa konečne dočkala malého víťazstva, keď sa niekoľko ľudí rozhovorilo. Reagovali len veľmi opatrne, aby náhodou neprezradili viac, ako chceli. Josh sa pokúsil radšej venovať pozornosť ich slovám, nie tieňom, ktoré s nimi prichádzali.
"Ešte niekto by sa chcel vyjadriť?Nie? Tak pokračujme," ozvala sa terapeutka a naprávajúc si okuliare opäť pozrela do svojich papierov.  Tylerov tieň sa zvedavo naklonil, čakal na svoju príležitosť.
"Ďalší príbeh je o dievčati menom Lia, ktoré nemalo veľa priateľov," odkašľala si a nasadila tón profesionálneho rozprávača príbehov pre malé deti.
"Lia je tiché dievča. Aj keď je veľmi dobrosrdečná a milá, nemá žiadnych priateľov. Nikdy sa jej nepodarilo začleniť do kolektívu. Možno je to preto, že je hanblivá a plachá, možno preto, že je jej rodina chudobná a ostatné deti ju nepovažujú za seberovnú. Už od základnej školy sa jej všetci len posmievajú a šikanujú ju,"
Josh prestal počúvať. Jeho myseľ ho od zle napísaného príbehu viedla niekam inam.
V miestnosti sa zotmelo.
Josh kráčal školskou chodbou a cítil na sebe pohľady.
Nie, na toto nesmie myslieť.
Obzrel sa okolo seba, no okrem Tylera mu nikto nevenoval pozornosť. S otázkou v očiach k nemu zdvihol pohľad.
Si v poriadku?
Z tmavého rohu miestnosti vystúpil tieň. Celkom hmotný tieň s jasne rozpoznateľnými črtami. Nemal červené oči. Josh to vedel skôr, ako naň upriamil pohľad. Tento tieň nepatril Tylerovi. Prišiel si po neho.
Josh pozrel na Tylera a slabo pokrútil hlavou.
Nie som.
Tyler  nezareagoval. Nevedel ako, len na neho ďalej hľadel.
Josh sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa potlačiť nepríjemné myšlienky. Tie sa však ďalej vynárali zo zákutí jeho mysle ako na bežiacom páse. Už dlho sa odtiaľ snažili opäť uniknúť a teraz sa im to podarilo.
Prudko vstal a jeho stolička nepríjemne zaškrípala na podlahe. Ospravedlnil sa. Všetci na neho hľadeli.
"Čo sa deje, Josh?" spýtala sa slečna Kerrová prekvapene.
Josh stál ako prikovaný. Priamo pred ním sa týčila postava. Nevedel, čo urobiť.
"Nie je mu dobre," priskočil k nemu Tyler. Chytil ho okolo ramien a potlačil pred seba. Josh sa pokúsil odporovať, pretože ho tisol priamo oproti tieňu, no Tyler ho nevidel. Prešli priamo cezeň. Joshovi sa roztriasli kolená.
"Prepáčte," vypadlo z Tylera keď vychádzali z miestnosti.

Slečna Kerrová si unavene vzdychla. Prečo nemôže aspoň jedno skupinové sedenie prebehnúť bez toho, aby niekto ušiel?