Hometown // Joshler ✓

22. / Glowing eyes

Ticho v Joshovej izbe len znásobovalo zvláštnu atmosféru. Tyler takmer cítil, ako vzduch, ktorý dýcha hustne a on sa ním začína pomaly dusiť. Akoby sa ho zmocňovala klaustrofóbia, no nie zo štyroch stien, ktoré ho obklopovali. Cítil sa uväznený sám v sebe, v cele vlastnej lebky. Zhlboka sa nadýchol, bojujúc s tým pocitom. Vtedy si ho všimol. Nejasne sa mihajúci na parapete, s červenými očami upretými priamo naňho. Usmieval sa, akoby vedel niečo, čo on nie. I keď nebol väčší od mačaťa, Tylerovi z neho naskočili zimomriavky.
"O tieňoch? Veď sme sa o nich už rozprávali," ozval sa. Aj keď sa pokúsil,  aby jeho slová zneli nenútene, lámajúci sa hlas ho prezradil. Silueta na okne vycítila jeho rozpoloženie a zdalo sa, že o kúsok podrástla. Nejasné črty naberali na tvare.
"V metaforách," doplnil ho Josh, "rozprávali sme sa o nich v metaforách, aby sme nemuseli vyjsť s pravdou von. Písali sme si o nich, pretože keď to povieš nahlas, zrazu sa všetko zmení. Ani jeden z nás nechcel vyzerať ako blázon pre prípad, že by to ten druhý nemyslel vážne," Josh doňho zavŕtal pohľad. Tyler bojoval s túžbou pozrieť inam. Čo od neho chce počuť?
"Myslel som to vážne," riekol, "a nemyslím si, že si blázon."
"Dobre," Josh sa vystrel, "pretože ani jeden z nás nie je blázon. Tie tiene sú skutočné, rovnako ako ty, alebo ja."
Tyler neodpovedal. Nechápal, kam týmto všetkým Josh smeruje, čo sa mu snaží povedať.
"Chcem, aby si si vypočul, čo ti chcem povedať, i keď ti to bude možno chvíľkami pripadať pritiahnuté za vlasy, dobre?" naliehal Josh. Tyler pomaly prikývol a Josh sa zhlboka nadýchol, než pokračoval.
"Ide o to, že ty vidíš len ten svoj tieň, však? Ten s červenými očami."
Tyler úkosom skontroloval žiariace oči na parapete Joshovho okna.
"Občas vidím aj iné, menšie, celú hromadu," odvetil mu.
"A sú tvoje, alebo cudzie?"
"Ako to myslíš 'cudzie'?" zreničky sa mu prekvapene rozšírili.
"Každý má vlastné tiene. Neforemné kreatúry plaziace sa za pätami, alebo sediace na ramenách, akoby si nás osedlali," odvetil Josh nezakrývajúc znechutenie z tej predstavy, "ale nikdy som nevidel taký, ako je ten tvoj. Až donedávna som si myslel, že tiene nerozprávajú, no potom sa ozval tvoj a.." Josh sa na sekundu odmlčal, skloniac pohľad k svojim kolenám.
"A chvíľu na to prehovoril aj môj," dokončil polohlasne.
"Počkať, spomaľ," vyhŕkol Tyler. Silueta na parapete a Joshove slová ho vyvádzali z miery.
"Takže mi chceš povedať, že vidíš tiene ostatných ľudí?" spýtal sa neveriacky. Josh smutne prikývol.
"Už nejakú dobu," riekol, "vidím aj tvoje. Červenoočko sa mi pred malou chvíľou usadil na okne."
Tyler zalapal po dychu. Zmätený pohľad preskakoval z Josha na tieň, akoby tomu nemohol uveriť.
"Ale..ako?" vyhabkal, vyhýbajúc sa uprenému pohľadu červených očí.
"Neviem to vysvetliť. No to nie je všetko," Joshov hlas znel zrazu mäkko.
"Tyler," začal opatrne, "vážne sa o teba bojím. Ten tieň, tá.. vec, ktorá ťa prenasleduje, v živote som sa s ničím podobným nestretol. Zdá sa, akoby bol silnejší, ako ostatné," Josh sa odmlčal, hľadajúc správne slová. Vedel, že na Tylera tlačí, nemal v úmysle ho vystrašiť.
"Bojíš sa, že ma pohltí," prerušil ho Tyler polohlasne. Nebolo ťažké uhádnuť, čo si Josh myslí. Toho istého sa bál i on. To isté mu tiene každý večer šepkali do uší. Vedel to, sľúbili mu to už dávno.
Tyler pomaly vstal, nepozrúc na Josha, ktorý ho fixoval pohľadom.
"Mal by som ísť," zachripel.
"Čože?! Nie!" zvolal Josh, vyskočiac zo stoličky a načiahol sa za Tylerovou rukou. Schytil ho príliš pevne, Tyler na jeho dotyk nebol pripravený. Vytrhol sa mu a Josh v jeho očiach na sekundu zazrel strach. Tieň zliezol z parapety. Teraz už bol veľký ako priemerný pes. Obaja si ho všimli.
"Prepáč," zamrmlal Josh, keď si uvedomil, čo jeho dotyk spôsobil.
"Tyler, teraz nemôžeš odísť. Prosím ťa," naliehal.
"Budem v poriadku," riekol nepresvedčivo, kráčajúc ku schodišťu. Josh naňho zúfalo hľadel.
"Tyler," zopakoval ticho.
"Prepáč Josh," Tyler sa obzrel, "potrebujem byť sám. Len na chvíľu."
Josh nerozumel, čo sa deje. Žalúdok ho bolel a myšlienky sa zmätene vírili. Vedel, že spravil chybu. Nechcel ho nechať len tak odísť. Pobehol dole schodmi a zastal mu cestu tesne pred dverami.
"Nebudeš sám, budeš s tou vecou. To ti nedovolím," povedal pevne. Tyler zdvihol pohľad od kľučky a pozrel mu do očí. Z jeho smutného úsmevu mrazilo.
"Budem v poriadku," zopakoval, siahnúc na kľučku. Josh len nemo stál, sledujúc, ako otvára dvere. Nedokázal sa prinútiť nič urobiť. Ani sám nevedel, ako ho zastaviť.
Tyler vyšiel do večerného šera. Tieň sa pri dverách zdržal, zdvihol pohľad k Joshovi a víťazoslávne sa usmial, kým sa rozbehol za vzďaľujúcim sa Tylerom.