Tyler cítil, že sa začína chvieť. Možno to bolo chladom, ktorý z prízraku vyžaroval a možno strachom, alebo zúrivosťou, ktorú v ňom jeho rozširujúci sa úškrnok vyvolával. Napol svaly, aby triašku zmiernil.
"Nemusíš to robiť," ozval sa "pohlť ma, ale Josha nechaj na pokoji," hlas sa mu lámal. Dobre vedel, že to, čo žiada, nedostane. Bol to predsa najjednoduchší spôsob, ako Tylerovi podlomiť kolená, ako vyvolať všetko to, čo tieň živilo. Zároveň bol však Josh priveľká hrozba.
Obluda bezhlasne hľadela priamo naňho, akoby mu dávala priestor na ďalšie slová. Pohľadom ho nabádala pokračovať, no on nevedel, čo riecť. Zatočila sa mu hlava. Myšlienky do seba bolestivo narážali ako rozbúrené vlny, miešali sa, kombinovali, vytvárali stále nové a nové scenáre. Zrazu medzi nimi zachytil konkrétnu predstavu a po chrbte mu opäť prebehli zimomriavky.
"Kto si?" šepol po chvíľke.
Tieň rozšíril úsmev ešte o niekoľko zubov.
Vieš, kto som.
"Povedz mi to," naliehal Tyler, i keď vopred vedel, že sa mu jeho odpoveď nebude páčiť.
Prízrak sa pohol. Zdalo sa, akoby sa skrčil a ovinul okolo Tylera, pomaly a nečujne ho zahalil do svojho temného chladu. Červené oči sa na okamih stratili.
Chudáčik Ty. Ani sa nestihol poriadne zamyslieť, ozvalo sa posmešne. Tyler sa otočil okolo svojej osi, no tvár tieňa nevidel.
Priznaj si, že sa ti tak trochu páčilo vidieť slzy v jeho očiach. Mať moc kontrolovať niekoho emócie. Byť dostatočne dôležitý na to, aby si ich v ňom vyvolal.
"Čo to s tým má spoločné?!" zvolal Tyler, stále pohľadom pátrajúc v temnote.
Len tušíš, no čo ak ti poviem, že tušíš správne?
Som odrazom každej noci strávenej v strachu a samote. Len zrkadlo jednej duše.
Ten so zahmlenými očami, rozmazaná tvár. Nie som nikto.
Tieň sa pred ním opäť zhmotnil. Skláňal sa k nemu, len niekoľko centimetrov od jeho tváre. Červené oči sa doňho zabodávali a Tyler si bolestne uvedomoval, že ich spoznáva. Zrazu nechcel počuť odpoveď na svoju otázku. Už ju poznal.
Po lícach mu stieklo niekoľko teplých sĺz a potlačiac vzlyknutie zatvoril oči. Nedokázal sa ďalej pozerať na tú vec pred sebou. Zhlboka sa nadýchol, uvoľniac ramená. Možno je to len sen, iba ďalšia nočná mora.
Pocítil slabé šteklenie a uvedomil si, že sa tieň skláňa k jeho uchu, aby mu niečo pošepkal.
Celý svet akoby stíchol v očakávaní.
Ja som ty.
Ozvena slov doznela a Tyler si uvedomil, že je opäť sám. Pomaly otvoril oči, aby sa o tom presvedčil. Tiene zmizli.
Vedel kam, cítil ich.
Boli v ňom, tam, kde by iní hľadali dušu. A čakali.
ESTÁS LEYENDO
Hometown // Joshler ✓
FanficBest #30 in fanfiction _______ Každý máme svoje tiene. Kto by si však myslel, že sú tie prízraky skutočné? V Tylerovej duši už dávno nehorí oheň, ako kedysi. Cíti sa byť prázdny. Jeho temné myšlienky začínajú mať hmotnú formu a vlastný tieň sa...
