Hometown // Joshler ✓

33. /// Car radio

Hneď ako baterka na mobile ožiarila Cadillac, všimol si, že niečo nie je v poriadku.
Dvere. Boli pootvorené.
Tyler zastal kúsok od auta a nemo naň civel. Srdce mu divo búšilo, keď sa konečne odhodlal podísť bližšie. Rýchlo skontroloval interiér, potom si zasvietil v kabíne a urobil to ešte raz, poriadne. Nechýbalo takmer nič, okrem rádia a niekoľkých mincí z priehradky. Tyler v hneve kopol do prednej pneumatiky a zúfalo si založil ruky na temene, pozrúc do neba. V očiach ho štípali slzy a z hviezd sa stali len rozmazané svetielka.
Z tých nekonečných hviezd, pre ktoré jeho problémy nič neznamenajú.
Nasadol do auta, udrel dverami a naštartoval. Bol nahnevaný, frustrovaný, zúfalý a.. taký nepodstatný.
Udrel do volanta. Potom znova a znova, až kým ho nerozbolela ruka. Vzdychol, oprel sa o sedačku, zaklonil hlavu a započúval sa do pradenia motora.
Vdýchol oheň. Vydýchol túžbu.
Auto sa pomaly rozbehlo dole kopcom. Tyler v diaľke videl postupne sa rozsvecujúce lampy. Pred ním sa však vinuli iba dva pásy svetiel a.. nič. Len nekonečná temnota. Zdalo sa, akoby ich pohlcovala.
Skôr či neskôr predsa pohltí všetko. Auto, svetlá i Tylera.
 Jednotvárna cesta ho viedla a on zrazu netušil kam. Cítil sa ako na bežiacom páse, šiel, no akoby nenapredoval. Možno blúdil v kruhoch.
Všetci blúdime.
Až kým nás nepohltí temnota.
Zrazu mu nekonečné ticho, bez rádia, ktoré by rozptýlilo jeho myseľ, prišlo násilné. Obklopovalo ho zo všetkých strán, zvieralo, dusilo. Nebolo sa kam skryť pred vlastnými myšlienkami, pretože už nič nemaskovalo skutočnosť. Žiadny zvuk, za ktorý by sa mohol skryť pred temnotou tam vonku a pred temnotou vlastnej mysle.

Ak jedného dňa všetci umrieme, aký má vôbec život zmysel?
Nie.
Čo ak neexistuje život po živote a všetko skrátka skončí. Len tak, zrazu nie si. Ani sám o tom nevieš.
Si príliš hlboko.
A všetko, čo si kedy urobil stratí význam. Smrť nie je nekonečný pokoj. Smrť je len temnota, do ktorej sa ponoríš.
Prosím, prestaň premýšľať.

Naozaj sa nedá ujsť? Naozaj si len vyberá medzi dvomi temnotami, z ktorých jedna znamená strach a druhá mier?
Možno potrebuje len začať veriť.
Lenže veriť znamená zostať hore a uvažovať.
A kým uvažuje vie, že stále žije.
Možno sa potrebuje ešte raz zamyslieť, než sa zajtra ponorí do ničoty.

A možno by mohol strhnúť volant.

Jednoducho, rýchlo, bezmyšlienkovite. Ani by si neuvedomil, kedy tmu okolitého sveta vystriedala prázdnota smrti.
Kdesi pred ním sa rozsvietili lampy. Neprítomne ich nechal, aby ho doviedli domov.
Než sa zvalil do postele a nechal sa unášať snami niekam inam, premýšľal.
Premýšľal nad tým, aké asi bude strhnúť volant.