Tajomná - démon

ÚVOD

Aylonwir,
Benyn,
jar, 6451

Tourion, Alyatur, Nolme, Faileon a Narmora prechádzali neznámym lesom. Vôbec nevedeli, kde sa nachádzajú, no postupovali ďalej. Príroda bola krásna v tomto období. Stromy kvitli a kvety krásne voňali. Tento les bol kúzelný. Nie kúzelný, ako okúzlený nejakou mágiou, ale nádherný. Všetci sa tu cítili pokojne. Pomedzi lístie stromov na zem dopadalo slnečné svetlo. Cestovali už mesiac až sa dostali tu. Nepoznali toto miesto, ale od kupcov, ktorí chodili okolo tejto zeme im povedali, že sa nazýva Aylonwir. Na konci tohto lesa by malo byť mesto.
Tourion kráčal na začiatku skupiny. Pozorne si pohľadom premeriaval okolie. Dával pozor na každý nebezpečný zvuk alebo pohyb v zelenom poraste.
„Tourion veď sa už konečne trocha ukľudni. Konečne sme v lese," povedal Faileon.
„Naposledy, keď sme boli v lese nás napadli škreti.
„Nepoznáme túto zem a nevieme, kde sa nachádzame, preto musíme byť ostražití," odvetil mu Tourion bez toho, aby sa naňho pozrel. Faileon si len povzdychol. Cestovali už vyše roka. Nevedeli kam idú, ale nohy ich viedli týmto smerom. Keď odchádzali Nacilme im povedala, aby pokračovali na severozápad. Nevedeli, čo majú robiť, preto ju aj poslúchli. Nacilme asi mala na to nejaký dôvod, keď ich poslala do tejto zeme.
Tourion zrazu zazrel vzadu v lese svetlo. Tu končila ich cesta lesom, vedel to. Tourion pridal dokroku.Dovečeramuselibyťvmeste,pretoženevedeli,čozahradbamimôženanichčíhať.Všetci ostatní ho nasledovali, i keď najradšej by ostali v lese.
Všetci spoločne vyšli z lesa. Stáli na vyvýšenom kopci. Neďaleko pod nimi sa nachádzalo mesto. Kupci na koniec neklamali. Pred nimi bolo mesto zvané Ragnar. Tu žili obyvatelia Aylonwiru.
Vedľa Touriona stáli jeho priatelia. Všetci boli zadýchaní, lebo bežali za Tourionom. Výhľad na mesto bol nádherný. Mesto nebolo také, ako Tourion poznal. Svojou veľkosťou sa rovnalo dvom zemiam, ktoré boli v Rhamase, jednoducho Ragnar bol obrovský.
„Sme tu?" opýtal sa zadychčane Faileon. Tourion sa pousmial.
„Áno," povedala nadšene Nolme.
„Ideme!" Zavelil Tourion.

Aylonwir,
Ragnar,
jar, 6451

Skupina elfov prechádzala mestom. Na ramenách mali prehodené tmavé plášte a na hlavách kapucne. Do tváre im nebolo vidno. Na uliciach bolo veľa ľudí. Tourion myslel, že majú nejaké trhy. Snažili sa splývať s davom. Kráčali tam, kde všetci ľudia, pravdepodobne na nejaké námestie, kde sa uskutočnia tieto trhy.
Zrazu zastali, lebo pred nimi bola úzka ulička, ktorou ľudia pomaly prechádzali a na jej konci sa zas rozchádzali.
Keď sa Tourion s priateľmi dostali do uličky pomaly ňou prešli spolu s ďalšími ľuďmi. Nakoniec sa dostali na koniec ulice. Tak, ako si Tourion myslel dostali sa na veľké námestie. Ľudia stáli všade naokolo. Tourion si všimol v strede pódium.
„Pokračujte ďalej!" Zakričal niekto na nich. Tourion sa pohol smerom doprava. Ostatní ho nasledovali. Vôbec netušil, čo sa má teraz diať.
Keď ľudia utíchli, Tourion začul, ako sa niekto blíži smerom ku pódiu, neskôr ho aj videl. Bol to tučnejší muž, asi nejaký pobočník kráľa. Na sebe mal oblečené brnenie, ktoré mu znemožňovalo pohyb. Brnenie bolo ako u všetkých ľudí strieborné. Nijak výnimočné.
Ľudia začali tlieskať a kričať. Tourion sa však ani nepohol a pohľadom sledoval každý pohyb toho tučného človeka.
Keď sa ľudia upokojili vojak sa usmial.
„Každý z nás čakal na tento deň. na deň kedy popravíme zlodejov z Benynu. Dnes nadišiel ten deň kedy nastane ich smrť," vojak sa odmlčal. Ľudia začali kričať. Tourion si zrazu uvedomil, že sú na popravisku, kde sa idú popraviť zločinci. A podľa toho koľko ľudí tu bolo boli až moc slávni. Čo asi také vyviedli, keď ich ľudia až tak nenávidia?
„Dámy a páni, prosím privítajte Nildor - zlodejov z Benynu!" zahučal vojak. Dav burácal ešte viac. Tourion všade počul nadávky na túto skupinu zločincov.
Na pódium priviedli sedem zahalených postáv. Vojaci strhli plášte z postáv hneď, ako sa nastúpili vedľa seba na veľké pódium. Dav burácal ešte viac, no vtom stíchol. Tourion to nechápal. Čo sa to dialo?
„Toto nie sú Nildor!" Zakričal niekto zozadu z davu. V tom to začali kričať všetci.
Tourion si pohľadom premeriaval postavy, ktoré stáli zviazané a zbité vedľa seba na pódiu. Boli to štyria chlapci a tri dievčatá. Každý z nich bol iný.
Zrazu sa všetci pozreli doprava za neznámym zvukom. Niekto bol na streche. Bol to muž. Mal také krátke vlasy ako Tourion ibaže čiernej farby. Bol vysoký a štíhli. Stál tam a smial sa.
„Nemáte na to, aby ste nás chytili, pretože ste len ľudia," zakričal a vzápätí zmizol zo strechy.
„Chyťte ho!" Zavrčal tučný vojak. Vojaci sa na jeho povel rozbehli do ulíc a ľudia išli za nimi. Vedeli, že kto chytí zločincov dostane odmenu. No, báli sa. Tourion si všimol v ich tvárach strach.
Vtom sa otočil na odchod, no niekto doňho vrazil. Námestie sa už vyprázdnilo.
„Uhni!" zasyčala postava naňho. Tourion sa snažil pozrieť osobe na tvár, keď vtom zazrel hnedé oči, ktoré naňho nenávistne pozerali spod kapucne.
Postava ho obišla a utekala jednou prázdnou ulicou. Tourion zmätene stál na mieste.
„Stalo sa niečo?" Chytil ho za plece Alyatur. Tourion neveriacky stál. Potom sa pomaly otočil k Alyaturovi a ostatným.
„Videl som ju," povedal potichu. Alyatur sa naňho zmätene pozrel.
„Koho si videl?" opýtala sa tentoraz Nolme.
„Andoru," odvetil Tourion.

Aylonwir,
Ragnar - Ragnarský zámok,
jar, 6451

„Môžete tu byť, no mám však podmienku," povedal zamyslene Vilwarin. Tourion sa naňho zmätene podíval. Nachádzali sa vo veľkej miestnosti, v ktorej sedel kráľ Ragnaru a zároveň celého Aylonwiru. Vedľa neho stála jeho stráž. Boli to štyria ozbrojení vojaci.
„Akú podmienku?" opýtal sa Alyatur namiesto Touriona. Tourion a jeho priatelia tu videli Andoru a potrebovali nejaké ubytovanie. Bolo to divné, ale šli rovno za kráľom s požiadavkou či môžu zostať na zámku. Nolme bola kráľovského pôvodu preto sa mohli vydávať za poslancov, ktorí v prestrojení cestujú do nejakej krajiny. a kto by neuveril elfom?
„Potrebujeme pomoc. Zem Aylonwir je obývaná mnohými zlodejmi, ktorých už moji vojaci chytili, no jedna zo skupín, tá najkrutejšia zvaná Nildor. Žijú v lese Benyn. Vy ste elfovia. Ste rýchlejší ako ľudia, ste iní. Vy ich chytíte. A ak to splníte môžete tu ostať koľko len budete chcieť," vysvetlil kráľ Vilwarin.
Alyatur sa zadíval na Touriona. Ten nič nepovedal. Vedel, že tu sa nachádza Andora i keď nevedel kde ju môžu nájsť.
„Súhlasíme," prikývol nakoniec. Času nemali veľa. Nevedeli ako dlho sa tu Andora zdrží. Keď chytia tých zlodejov môžu sa venovať pátraniu. On Andoru nájde aj keby ho to malo stáť život.