Tajomná - démon

25. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar– Ragnarský zámok,
začiatok leta, 6454

Vilwarin je mŕtvy, kto teraz nastúpi na jeho miesto?" vykríkol šľachtic, ktorý v ruke držal korunu. Ubehlo už sedem mesiacov odvtedy ako Vilwarin zomrel. Zámok bol už znova opravený a vyzeral ešte lepšie ako predtým.
Nachádzali sa v miestnosti preplnenej mocnými a významnými ľuďmi. Ale Andore sa všetci aj tak na seba podobali. Nikto z nich nebol ničím výrazní.
Andora s Tourionom, Alyaturom, Nolme, Faileonom a Narmorou stáli vedľa trónu zatiaľ, čo šľachtic vykrikoval mená a ostatní buď prikývli alebo zamietli. Nikto nesúhlasil so žiadnym vybraným kráľom alebo kráľovnou, ktoré navrhol šľachtic. Andora sa pozerala na Erina a Araniss, ktorí stáli vzadu pri Welde a jej dvoch vílach. Rodlin sedela na mieste určené pre princezné a Rux stál za Erinom.
Andora to už nevydržala a podišla zozadu ku šľachticovi a vytrhla mu korunu z rúk.
„Všetkých, ktorých si práve vymenoval pochádzajú z rodu Vilwarina, preto ľudia nesúhlasia. Čo tak to zmeniť a vyhlásiť za kráľa alebo kráľovnú niekoho kto má rozum?" navrhla Andora. šľachtic bol pohoršený tým, čo povedala.
„Ako si dovoľujete niečo také povedať?" povedal na ňu. Andora prevrátila očami.
„Som elfka a vy mi tu oponujete. V mojej zemi by vás za to obesili," povedala chladne. Šľachtic sa na ňu zarazene pozrel.
„Ak si myslíte, že je to také ľahké, vážená elfka, tak vy vyberte niekoho kto sa bude všetkým páčiť za kráľa alebo kráľovnú," povedal šľachtic namyslene. Andora sa usmiala.
S korunou v ruke kráčala smerom ku Erinovi, Araniss a Welde. Erin presne vedel komu chce dať koruna na hlavu a s Araniss odstúpil.
Andora zastala pri Welde.
„Ja si to nezaslúžim," namietala Welda. Andora sa usmiala.
„Ty, že si to nezaslúžiš? Vieš, čo si urobila pre Aylonwir? Ty si prežila svoju smrť, ochraňovala si nás v Benyne, keď sme boli ešte všetci živý. Len vďaka tebe tu dnes stojím a rozprávam ti to, len vďaka tebe démon zmizol. Ty si nám pomohla s Fell. Bola si ako moja mama v Nildor," povedala Andora s úsmevom.
„Andora, ty si tú korunu zaslúžiš viac ako ja," odvetila Welda. Andora pokrútila hlavou.
„Ja odchádzam. Moje miesto nie je tu, Welda. Tá koruna je tvoja. Zaslúžiš si ju viac ako hocikto iný z tejto zeme. Keby tu bola Mistle alebo Giselher, hocikto z Nildor povedal by to isté. Ty si si prežila toho najviac. Prežila si viac ako všetci ľudia v Aylonwire dokopy. Ty si kráľovná," povedala Andora.
„Ale ja som elfka a elfov tu vraždili," povedala. „Nenávidia nás."
„Elfovia sú najmúdrejšie osoby na svete. Oni stvorili písmo, reč, oni sa dokázali obetovať za svojich priateľov. Sú to tie najváženejšie bytosti na svete. A ty patríš medzi ne. Si jedna z nich a preto ťa tu budú uctievať." Andora vystrela ruky nad Weldinu hlavu a dala jej na hlavu opatrne korunu. Welda mala slzy na krajíčku.
Andora chytila Weldu za ruku a doviedla ju pred trón. Všetci v miestnosti sa postavili.
Potom od nej odstúpila o pár krokov od nej a poklonila sa. Tak isto urobili aj jej priatelia zo Slobodného Fjordu, ktorí sa postavili za Andoru. Sklonili sa pred novou kráľovnou Aylonwiru! Tak urobili potom aj všetci v miestnosti.
Andora sa postavila ako prvá.
„Práve som sa poklonila pred kráľovnou, ktorá nie je z mojej zeme. Urobila som to preto, lebo ťa obdivujem," Andora podišla ku Welde bližšie .
„Keď budem v iných zemiach hovoriť o tomto, čo sa tu stalo nikto mi neuverí, že jedna zo zlodejok sa stala kráľovnou celej zeme. Buď dobrá kráľovná a nezabudni, že s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť," povedala Andora po tichšie.
„Andora, nikdy na teba nezabudne, pretože ty si zo mňa urobila to, v čo som nikdy neverila, že budem. Celý Aylonwir si ťa bude pamätať ako hrdinku, legendu, ktorá zmenila celý Aylonwir," povedala Welda so slzami v očiach.
„Ani ja na teba nikdy nezabudnem," povedala Andora a usmiala sa na ňu. Potom sa znova vzdialila od nej späť ku svojim priateľom.
„Nech žije kráľovná!" zakričala a tak začali kričať aj ostatní. Welda sa usmiala.
Andora vedela, že bude dobrou kráľovnou a nedovolí zlu vniknúť späť do Aylonwiru. Andora sa otočila a spolu s Tourionom, Alyaturom, Nolme, Faileonom a Narmorou odišla von z miestnosti.

♦ ♦ ♦

„Budeš mi chýbať, Andora," povedala Rodlin. Andora sa na ňu usmiala.
„Aj ty mne," odvetila Andora. „Dávaj pozor na Weldu," dodala ešte. Rodlin sa usmiala a prikývla. Andora si všimla, že niekto k nim kráča. Stáli pred bránou Ragnarského zámku.
Andora vedela, že je to Erin, Araniss a Rux. Keď prišli k nim Andora ich všetkých objala.
„Ostávate tu v Ragnare?" opýtala sa ich.
„Ja som si svoje meno už očistil. Ostávam tu. Kráľovná mi povedala, že ma príjme do jej služieb," povedal veselo Rux.
„My odchádzame," povedal Erin.
„A kde?" opýtala sa Andora.
„Do Dol Agry za Púštnymi vlkmi," odvetil. „Tam začneme hľadať a oni nám určite pomôžu," dodal ešte.
„Kedy odchádzate?" spýtala sa Andora.
„Zajtra ráno," povedala tentoraz Araniss. Andora sa na pozrela.
„Ďakujem za všetko, Andora," povedala Araniss. Andora sa usmiala. Po siedmych mesiacoch si nevedela predstaviť ako mohla byť Araniss ešte posadnutá, no všetko sa zmenilo.
Bolo skoré ráno a Andora sa s ostatnými jej priateľmi dohodla, že odídu. Andore sa táto zem nepáčila, no teraz to vyzeralo oveľa lepšie s ňou.
„Nezabudnite na mňa," povedala, keď jej Tourion doniesol koňa. Astar! Ako dlho ho nevidela.
„Na teba sa nedá zabudnúť," povedal Rux. „Za tie dva roky som si na teba tak zvykol a začal ťa mať rád, že si neviem predstaviť aké to bude bez teba," dodal ešte s úsmevom.
„Bude to také ako pre mňa bez Mistle," povedala smutne a vysadla na koňa.
„Zbohom, Andora!" povedala Rodlin. „Ani ty nezabudni na nás," dodal Rux. Andora sa ešte raz zo sedla pozrela na Erina. Ako ten chlap vyrástol. Je z neho znova alfa.
„Zbohom," povedal Erin.
„Zbohom, priatelia," povedala a otočila Astara smerom ku bráne, kde ju čakali Tourion, Alyatur, Nolme, Faileon a Narmora na svojich koňoch. Ako Andora nenávidela lúčenie. Slzy mala na krajíčku.
Jej priatelia na koňoch čakali na to kedy ich povedie ďalej. Do ďalšej zeme, ktorú nepoznajú. Tak jej verili.
Andora pohnala svojho koňa vpred. Ten sa rozbehol a vybehol von bránou do Ragnarského mesta. Andora a jej priatelia toto mesto rýchlo prešli a dostali sa von. Andora nezadržala slzy a začala plakať. Ešte, že išla prvá, aspoň ju ostatní nevideli ako plače.
Astara poháňala rýchlejšie von z Aylonwiru. Poháňala ho za novými dobrodružstvami.
Ako Andora neznášala lúčenie. Našla si veľa priateľov, prvú lásku, novú rodinu, zabila a zničila nepriateľov. Ale keby nebolo jej priateľov sama by to určite nezvládla.
Andora sa otočila dozadu a pozrela sa na svojich priateľov, ktorí poháňali svojich koňov za ňou.
Boli to skutoční priatelia a s nimi dokázala hocičo!

Koniec

�\�C<'W