Tajomná - démon

18. KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
zima, 6453

Andora začula nejaké kroky. Rýchlo otvorila oči. Všimla si, že oheň vedľa nej je zahasený a že je prikrytá svojim plášťom. Slnko už svietilo vysoko na nebi a Andora si uvedomila, že je pred obedom. Spala tak tvrdo, že si ani neuvedomila, že zaspala. Teraz tu niekto bol. Asi ešte o nej nevedel, ale ona o ňom áno.
Rýchlo si pobalila veci. Prikrývku skryla do tašky a plášť si prehodila cez plecia.
Znova začula prasknutie vetvičky. Andora prevrátila očami. Kto sa tak amatérsky zakráda lesom? A kde sa, u všetkých bohov, na snehu objavila vetvička? Uvedomila si náhle Andora. To, že počula prasknutie vetvičky nebola náhoda. Niekto asi chcel, aby to počula.
Andora neváhala s mečom v ruke sa začala obzerať všade navôkol. Keby ona našla nejakého súťažiaceho spať na zemi v lese určite by ho zabila. Ale to by nebolo fér. To si asi pomyslel aj tam, ktorý ju tu našiel.
Zrazu spoza jedného stromu vyšiel muž. Muž mal dlhé hnedé vlasy a krásne modré oči. Bol oveľa vyšší ako Andora a v ruke zvieral takisto meč. Andora vedela kto to je. Bol to Taran. Na perách sa mu pohrával šibalský úsmev a Andora z toho nemala dobrý pocit. Žeby tu mal nejakého komplica?
Taran sa rozbehol oproti nej. Andora jeho útok nečakala a ledva sa mu vyhla. Taran zaútočil znova tentoraz ich meče o seba narazili. Taran začal svojim mečom tlačiť na ňu a Andora zas naopak. Taran bol však silnejší ako ona a tak ju pritlačil až ku jednému stromu. Andora rýchlo rozmýšľala, čo ide urobiť, pretože ak nič nespraví môže zomrieť. A ona ešte nebola pripravená zomrieť!
Taran tlačil obidva meče ku jej hrdlu. Vtom sa Andora zohla a Taranov meč sa zasekol v strome. Andora ho obišla a počkala, kým si vytiahne svoj meč z dreva stromu. Vedela, že ho môže zabiť, keď si vyberal svoj meč, ale ani on ju nezabil, keď spala na zemi. Andora vedela, že niektorí elfovia nie sú nespravodliví a keď ju vtedy nezabil Taran tak to neurobí ani ona.
Taran sa k nej otočil. Andora sa pripravila na protiútok. Taran bol síce silný, ale nebol tak rýchly ako on. Taran sa znova rozbehol oproti nej a Andora sa mu s ľahkosťou vyhla a poranila ho na chrbte. Taran zasyčal od bolesti.
Andora neváhala a tentoraz sa ona rozbehla oproti nemu. Kým bol Taran zaujatý svojou krvou, Andora mu poranila ruku. On sa na ňu chladne pozrel. Andora vedela, že teraz ho dosť vyprovokovala.
Taran k nej rýchlo podišiel a začal okolo seba mlátiť mečom. Andora ledva jeho útoky odrážala. Taran zúril a právom. Poranil ju na nohe. Andorou prešla obrovská bolesť a spadla na zem. Taran k nej okamžite priskočil a dal jej meč ku hrdlu. Andora nemala šancu. Taran nad ňou stál a víťazoslávne sa usmieval.
„Kto z nás je lepší elf?" zasmial sa. Andora rozmýšľala. Potrebovala sa ho nejako zbaviť.
„Ja som lepší elf," odvetila mu. Taran sa prestal usmievať a zamračene sa na ňu pozrel.
„Som lepšia, pretože nezabíjam svoj druh," povedala znova. Vtom ju niečo napadlo.
„Ale ja som silnejší," zavrčal Taran.
Zrazu ho Andora kopla do kolena a Taran odvrátil od nej svoj meč na bok a tak jej umožnil postaviť sa. Andora sa rýchlo postavila a chytila svoj meč ešte silnejšie.
„Nezáleží len na sile," povedala Andora a pozrela sa naňho. „Aj v hlave niečo musíš mať," dodala a rozbehla sa k prekvapenému Taranovi. Taran odvracal údery jej meča. No, Andora bola prirýchla naňho a poranila ho na ruke. Taran zajačal od bolesti, no Andora neprestávala útočiť. Zahnala Tarana ku stromu. Taran sa zaň skryl. Andora bola tak rozpálená bojom, že použila aj mágiu. Strom v tom momente zmizol a ona uvidela učupeného Tarana, ktorý bol za stromom.
Andora sa usmiala. No, Taran sa zľakol ešte viac, keď si všimol, že Andora má čierne oči.
„Ty nie si elfka," povedal ustráchane. Andora sa zahnala mečom a zhodila Tarana na zem.
„Tak, čo potom som?" zasyčala naňho.
„Si monštrum," zajačal Taran, keď vtom ho zabila nejaká dýka. Andora tú dýku veľmi dobre poznala. Taran sa ani nepohol jeho oči boli prázdne. Jeho duch z tela už odišiel. Andore ho prišlo ľúto, i keď vedela, že on by ju zabil.
„Lyria?" počula známy hlas, keď vytiahla z Taranovho mŕtveho tela dýku. Pozrela sa na osobu, ktorá k nej prichádzala. Bola to Mistle!
„Čo tu robíš?" opýtala sa Andora a usmiala sa.
„Hľadám Fell," odvetila Mistle vážne.
„Čo to máš s očami?" opýtala sa a ukázala prstom na ňu. Andora sa k nej otočila chrbtom a zažmurkala.
„Nič," odvetila. Mistle k nej podišla.
„Ja som to videla. Aj vtedy, keď sme proti sebe bojovali a aj teraz. Lyria, budeš mi to musieť vysvetliť," povedala Mistle vážne.
„Nie je to tak, ako to vyzerá," snažila sa ubrániť Andora. Vedela, že Mistle si ešte stále myslí, že ona je Lyria. Ale všetko sa už zmenila a Andora vedela, že raz jej to aj tak bude musieť povedať.
„Niečo mi tajíš? A ja som si myslela, že sme priateľky," povedala Mistle.
„Samozrejme, že sme, ale..."
„Nespoznávam ťa, Lyria. Chcem ti len pomôcť, ale ty si sa nejako zmenila," skočila jej do reči.
„Je pravda, že som sa zmenila, ale to neznamená, že ťa nemám rada. A prečo si vlastne zabila Tarana?" opýtala sa Andora.
„Pretože som nechcela, aby si niekoho zabila ty. Bolo by to prvýkrát, čo by si zabila nevinného a ver mi, nie je to dobrý pocit. Chcela som ťa uchrániť..."
„Ako, prosím?" nerozumela jej Andora. Mistle sa na ňu zmätene pozrela.
„Práve som ťa zachránila pred tvojou prvou vraždou," zopakovala nakoniec.
„Takže ty nevieš vôbec nič," skonštatovala Andora nakoniec.
„Ako to myslíš?"
„Ja... prišla som na to, kto som kedysi bola," vysvetlila Andora. Mistle sa na ňu ohromene pozrela.
„Teda neprišla som na všetko len na pár vecí," Andora si uvedomila, že ak jej povie, kto je tak je Mistle nebude veriť. Stratí v nej dôveru. A Andora potrebovala spojenca.
„Na čo si prišla?" opýtala sa nedočkavo Mistle.
„Len na to, že ovládam mágiu," povedala Andora. Mistle sa začala smiať. Andora na ňu zmätene pozerala.
„Takže mágiu? A čo si ty nejaká mága alebo čo?" smiala sa Mistle ďalej.
„Vieš, čo? Kašli na to. Nič som ti nepovedala," odvetila Andora a otočila sa na odchod.
„Počkaj! Idem s tebou," zakričala za ňou Mistle, ktorá ju aj dobehla. Andora len pokrútila hlavou. No, Mistle si toho nevšimla a kráčala za ňou. Nakoniec bola Andora rada, že má spoločnosť. V noci sa aspoň budú striedať pri hliadkach. A Andora sa môže pokojnejšie vyspať.