Tajomná - démon

11. KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
jeseň, 6453

V diaľke videla prichádzajúcich jazdcov na koni. Bolo ich asi desať. Vedela presne kto sú to. Boli to vojaci kráľa Vilwarina a išli si po ňu. Nečakala tu moc dlho akurát len prišla. Bola rada, že kráľ ju prijal. Ani mu nemusela moc klamať, hneď jej uveril, že sú príbuzní. Takže mala byť sesternicou z druhého kolena princovi Melluinovi. Avšak ona tam šla z iného dôvodu. Cítila zlo v tejto zemi a ona jediná ho mohla zastaviť.
Vyšla z koča a postavila sa ku svojim vojakom, ktorí ju odprevádzali.
Keď jazdci boli dostatočne blízko zosadli zo svojich koní a podišli k nej. Na ich čele išiel vysoký statný blonďavý muž.
Muž zastal pred ňou a uklonil sa jej.
„Sme vojaci z Ragnaru. Posiela nás tu kráľ Vilwarin a máme vás do prevadiť do Ragnarského zámku," povedal. Prikývla na súhlas, no nič mu nepovedala. Potom znova nastúpila do koča a všetci sa dali do pohybu. Do večera museli byť v meste. Nepotrebovala nič riskovať.

♦ ♦ ♦

Bolo už tma, keď opustila svoj koč a zamierila spolu s vojakmi do Ragnarského zámku. Zámok bol naozaj obrovský, no oveľa menší, ako ten jej. A to sa pred ňou veľa ľudí chválilo, že taký veľký zámok, ako je v Ragnare na svete nikde inde nie je.
Na sebe mala oblečené tmavé čierne šaty, ktoré boli bez ozdôb. Nemala rada živé farby.
Skôr, ako vstúpila do zámku, povedala ragnarským vojakom nech ju čakajú pred dverami a podišla k svojim vojakom.
„Povedzte mi aké mám oči," zašepkala tak, aby ju nikto nepočul.
„Sú v poriadku," povedal jeden z vojakov. Usmiala sa a rýchlymi krokmi pribehla k vojakom Ragnaru. Spolu s nimi vstúpila dnu do osvetleného zámku. Len kvôli nej to tu určite tak vysvietili.
„Kráľ vás už očakáva," povedal blonďavý muž, keď sa vzdialili od vojakov, ktorí ostali stáť na začiatku chodby. Ona len prikývla.
Spolu s vojakom zabočili do menšej uličky a tam jej vojak otvoril väčšie dvere. Vstúpila dnu a za ňou vstúpil aj vojak.
Miestnosť nebola nijako veľká a na jej konci stál krá a jeho syn Melluin spolu s ďalšími štyrmi vojakmi.
Mierne sa uklonila.
„Ďakujem za prijatie," povedala a usmiala sa.
„Radi privítame rodinných príbuzných v ťažkých časoch," odvetil Vilwarin.
„Aj za to som vám vďačná. Ste veľmi milý, že ste ma prijali naozaj v týchto ťažkých časoch," povedala.
„V liste si mi však nespomínala, čo sa stalo, že si musela o pomoc požiadať nás," povedal kráľ.
„V mojej zemi sa dejú hrozné veci. Žijú tam ľudia, ktorí sa búria proti kráľovi. Preto som sem aj prišla kým sa situácia neupokojí. O pomoc vás, ale žiadať nejdem. Nie je to potrebné," povedala. Kráľ prikývol.
„Tak teda vítaj u nás! Môj syn ti to tu môže ukázať, ak si želáš," navrhol kráľ rukou ukázal na Melluina. Prikývla a usmiala sa.

„Máš zaujímavé meno, Rodlin," povedal princ Melluin. „Je také netypické pre túto oblasť," dodal. Rodlin sa usmiala.
„Samozrejme," zasmiala sa.
Spolu s Melluinom prechádzali po chodbách zámku. Melluin jej naozaj ukázal už asi všetko.
Zrazu začuli kroky, ktoré sa k nim blížili. Obidvaja zastali, pretože nevedeli kto sa v takejto neskoršej hodine pohybuje po zámku. Spoza rohu vyšla žena. Teda Rodlin si to aspoň zo začiatku myslela. Mala dlhé blond vlasy, bola štíhla s o niečo menšia ako ona. V tom si Rodlin všila na žene niečo nezvyčajné. Boli to jej elfské uši. Takže to teda bola elfka.
„Vy tu máte elfov?" opýtala sa zmätene. Melluin prikývol.
„Prišli z nejakej cudzej zeme a niekoho hľadajú," vysvetlil. Rodlin si všimla, že elfka v ruke drží knihu.
„A našli to, čo hľadali?" opýtala sa pošepky.
„Tvrdia, že áno. Prekvapilo ma keď povedali, že hľadajú Lyriu," povedal a zasmial sa.
„Kto je Lyria?" opýtala sa zmätene Rodlin.
„Lyria bola kedysi zlodejka a patrila do skupiny povstalcov, ktorí sa nazývali Nildor," vysvetlil.
Elfka okolo nich prešla bez povšimnutia. Niekde sa ponáhľala. Rodlin však v hlave ostalo jedno meno a to: Lyria.