Tajomná - démon

6. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar – Ragnarský zámok,
koniec leta, 6453

Bolo už neskoro večer, keď si Lyria čítala ešte stále knihu. Nechápala prečo, ale už asi dve hodiny v kuse knihu v ruke držala a čítala. Slúžka jej už dávno doniesla večeru, no Lyria sa jej ešte ani nedotkla. Bola natoľko zaujatá knihou, že si neuvedomovala, čo sa okolo nej deje.
Elfka, ktorá túto knihu písala bola niečím naozaj zaujímavá. Sama sa totiž za elfku nepovažovala. Myslela si, že niečo iné, niečo zlé a pritom podľa toho, čo robila Lyria si bola istá, že zlá nie je.
Celá táto kniha jej prišla ako vymyslená rozprávka a predsa v sebe skrývala niečo viac. Lyria to cítila, akoby s tým niečo mala. Akoby tú elfku poznala celý život a aj tak nemala tušenie kto je.
Bol tento príbeh, ktorý jej dala elfka menom Nolme, pravda? Alebo niekto chce len, aby sa riadila tým, čo je v knihe nepísané? Chcel ju niekto pomocou rozprávky prinútiť, aby sa podmanila druhým? Ale ona taká predsa nie je. Je samostatná a bude si robiť čo sa jej zachce.
Pred tým ako Nolme odišla jej povedala niečo o kúzlach na konci knihy. Lyriu to celkom zaujala a nalistovala si tie kúzla. Bolo ich tam veľa. Asi šestnásť strán.
Lyria si prezerala kúzla, keď vtom sa nad jedným pozastavila. Veľkým písmom bolo podčiarknuté: Tri svety. Lyria to už niekde počula.
Čítala ďalej, keď v tom našla jedno kúzlo. Felpa. Toto kúzlo malo zvláštny význam a ešte zvláštnejšie využitie.

FELPA

Felpa je to skratka vety: Feldius ellens luirus pianse adarr, čo znamená – Tvoja myseľ je prázdna a predsa naplnená.
Pre elfov to znamená, že si posadnutý alebo niekto je v tebe. Posadnutý zlom a vidíš to, čo vidieť nemáš. Vidíš mŕtvych, vidíš démonov...
Toto kúzlo sa používa pri tom, keď chceš niekoho takého nájsť. Ak ťa niekto taký prenasleduje či už v noci v tvojich snoch alebo cez deň hocijako inak.
Ak chceš použiť kúzlo stačí povedať: Feldius ellens luirus pianse adarr.

Lyria sa usadila lepšie na svojej posteli. Bolo to zaujímavé. Chcela to skúsiť. A možno nájde aj Andoru. Ona sa predsa považovala za démona a ak jej to kúzlo otvorí oči tak ju môže nájsť.
Lyria položila knihu pred seba a zavrela oči. Hlavu si úplne vyprázdnila a myslela len na jedno – nájsť Andoru.
„Feldius ellens luirus pianse adarr," zašepkala. Nič sa však nestalo. Lyria podišla k zrkadlu a pozrela sa na seba. Ani jej sa nič nestalo. Všetko bolo úplne v poriadku. Takto to predsa nemalo fungovať.
Lyria nahnevane podišla ku knihe a hodila ju o stenu nad posteľou. Kniha spadla za posteľ, keď v tom sa celá stena pohla.
Lyria sa zmätene pozerala na polo otvorený vchod niekde.
Pomaly podišla k stene. Posteľ odtiaľ odtlačila a potom sa pokúsila stenu otvoriť ešte viac, čo sa jej aj podarilo.
Bola tam tmavá neosvetlená chodba, ktorá Lyriu ťahala dnu. Lyria neváhala a vošla do temnej chodby. Jej elfské oči tu videli úplne normálne. Tak predsa odtiaľto utečie. Nevedela, kde táto chodba vedie, no dúfala, že preč odtiaľto.
Lyria zišla po studených schodoch na dolnú chodbu. Tu bola takisto tma. Lyria sa snažila zapamätať si každý detail chodby, aby sa potom vedela vrátiť naspäť.
Všade naokolo viseli zo steny pavučiny, akoby tu už roky nikto nebol.
Lyria mala nepríjemný pocit z toho ticha. Čo tu asi tak mohol kráľ schovávať? Alebo kráľ ani nevedel, čo sa tu nachádza?
Zrazu zbadala dvere. Boli zo zlata. Lyria tomu nerozumela. Pomaly podišla ku dverám a otvorila ich. Dnu už tma nebola a miestnosť osvecovali zapálené fakle, ktoré boli umiestnené na bočných stenách.
Lyria vošla dnu, keď v tom si uvedomila, že sa nachádza v hrobke. Vpravo od nej bola kopa zlata a vľavo boli tri sarkofágy. Tie boli takisto zo zlata.
Lyria k nim podišla bližšie a snažila sa zistiť kto je tu pochovaný. No mená však nenašla.
Vtom začula nejaký buchot. Strhla sa. Čo to len mohlo byť. Lyria dostala strach. Nebola tu sama. Bolo to naozaj strašidelné miesto. Sľúbila si, že ak sa dostane odtiaľto živá už sa sem nevráti.
Lyria rýchlo vyšla z miestnosti a potichu za sebou zavrela dvere.
Vtom si všimla ďalšie dvere. Tieto však boli otvorené a tiež sa tam svietilo.
Lyria zrazu zbadala nejaký pohyb. Niekto tam bol!
Lyria sa ani nepohla. Nechcela nič riskovať. Ruky sa jej triasli. Najradšej by kričala o pomoc, no nik by ju nepočul a ten kto tam bol by ju mohol zabiť.
Vtom ten niekto zastal pred dverami a díval sa na tmavú chodbu. Lyria sa ešte viac pritisla k stene a modlila sa, aby ju neznámy nevidel.
Zrazu zostala ohromene stáť. To čo bolo vo dverách nebol ani zďaleka človek. Bolo to zviera. Vyzeralo to ako obrovský, tak ako ona veľký, vlk. Vlk bol celý čierny a oči mu svietili na červeno. Lyria však vedela, že toto nie je vlkodlak. Zviera malo zuby oveľa väčšie ako obyčajný vlk a preto mu trčali von z papule. Pozdĺž tela sa mu tiahli dlhé čierne krídla.
Lyria zadržala dych. Čo to, u všetkých bohov, bolo?
Zviera sa natočilo jej smerom a Lyria videla jeho krvavé oči, ktoré na ňu zviera upriamilo. Lyria mala obrovský strach. Toto bol jej koniec.
Obrovský vlk začal vrčať. Lyria sa takmer rozplakala.
Zrazu sa dvere pred vlkom zavreli a ona sa ako na nejaký príkaz rozutekala naspäť do svojej izby. Vtom začula buchot. Zviera sa snažilo dostať von z uzavretej miestnosti.
Lyria vybehla po schodoch hore a ďalej utekala po dlhej chodbe.
Keď zbadala na konci chodby svetlo jej izby bežala ešte rýchlejšie. Vedela, že za ňou už nikto nebeží, no ona zrýchľovala ďalej.
Keď vbehla do izby okamžite stenu prisunula a zavrela vchod. Potom prisunula aj posteľ. Lyria sa chytila za čelo. Zadychčane odfukovala. Ešte stále nemohla uveriť tomu, čo videla.
Vtom zbadala knihu na posteli. Lyria ju chytila do rúk a otvorila ju na strane s kúzlom. Vtom si všimla pod tým textom o Felpe niečo napísané malým písmom.