Tajomná - démon

2. KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
jar, 6451

Lyria sedela opretá o strom pri jednom potoku, ktorý pretekal Benynom. Nepoznala názov toho potoku a ani ju to nejako nezaujímalo. Bol pre celý Aylonwir bezvýznamný a pritom bol nádherný. Lyria nechápala ako môžu byť tak krásne a jednoduché veci prehliadnuté. Ona bola len elfka, ktorá sa živila kradnutím a i keď prišla do Nildor ako posledná všetci ju poznali. Možno niektorí nevedeli ako vyzerá, no už len keď sa spomenulo jej meno všetci vedeli o koho sa jedná. Bola pre nich zlo. Ona nie je zlá a predsa z nej ľudia spravili to, čo nebola. Teraz už to je. Vrah. Zločinec. Zlodej. Tá, ktorá sa nechce podriadiť zákonom.
Lyria sa ku Nildor dostala tak, že ju Kayliegh našiel v lese cez zimu zmrznutú. Bola tam len ona nik viac. Niečo sa však Lyrii na tomto nepozdávalo. Neverila tomuto príbehu. Pýtala sa na to už aj Mistle, no tá o tom nič nevedela. Lyria cítila, že jej klamú. Ale prečo by jej vlastní priatelia klamali? Mali na to nejaký dôvod? Ona si nič nepamätá zo svojho života, nič čo sa stalo predtým ako prišla ku Nildor. No, nikto jej nič nechcel povedať tajili jej to.
Zrazu začula kroky za sebou, no ani sa nepohla. Vedela kto to je. Kayliegh si sadol vedľa nej.
„Nad čím rozmýšľaš tentoraz?" opýtal sa jej.
„Odkiaľ som? Kde je moja rodina? Kto v skutočnosti som?" Odvetila mu Lyria a usmiala sa.
„Už sme ti povedali všetko. Viac ti už nedokážeme pomôcť," odvetil Kayliegh vážne.
„Tak prečo mi nepoviete pravdu?" Zvážnela aj Lyria. Kayliegh mlčal. „Klamete mi a ja to viem. Celú dobu, presne odvtedy ako si mi začal rozprávať tú vymyslenú historku. Prečo mi teda nepoviete pravdu? Viete niečo viac o mne ako ja. A nechceš mi to povedať..." Kayliegh ju zastavil rukou.
„Je to pre naše dobro. Chcel som zachrániť nás vzťah..." Odvetil.
„Klamstvom ho teda nezachrániš," odvetila mu a zadívala sa do diaľky.
„Povedz mi, kto som?" Opýtala sa znova. Kayliegh si povzdychol.
„Pred ôsmymi rokmi si nás našla. Nie my teba, ale ty nás. Mali sme byť popravení.
Ja som ťa nevidel, no Welda hovorila, že zrazu začalo z každej strany fúkať. Keď v tom niečo akoby buchlo. Avtedy som ťa uvidel stáť v strede. Mala si ešte dlhé vlasy. Výraz tvojej tváre bol... chladný, neviem to inakšie opísať. Okolo ramien si mala prehodený tmavý plášť, viac som si nevšimol. Potom som odpadol. Nevie, čo sa stalo. Spýtaj sa skôr Weldy. Ona je elfka, ona to vnímala inakšie ako ja," odvetil Kayliegh. Lyria mlčala.
„Ako som sa tam objavila?" Opýtala sa po chvíli. Kayliegh pokrčil plecami.
„Neviem, nevidel som to. Z toho tlaku som odpadol. Potom som sa prebral v jednom dome," odvetil.
„V akom dome?" Opýtala sa Lyria znova.
„Bola to taká chatrč vedľa mesta. Tam som ležal na posteli a na ďalších piatich ležali Nissir, Giselher, Reef, Mistle a Welda. No, hneď ako som sa prebral ma kto si omráčil. Nevidel som nikoho. Na viac si nepamätám," odvetil.

Aylonwir,
za hradbami Ragnaru,
zima, 6443

„Kde to vlastne sme?" Opýtala sa Welda a pozrela sa na svojich priateľov, ktorí ležali na posteliach. Osoba oproti nej si sadla na stoličku a naznačila jej, aby sa posadila oproti nej.
„Sme za hradbami Ragnaru. Sme tu v bezpečí. Nikto tu už nežije," odvetil ženský hlas.
„Kto si?" Opýtala sa Welda. Osoba oproti nej si dala dole kapucňu z hlavy a tak odhalil svoje elfské uši. Bola to elfka. Mala dlhé biele vlasy a hnedé oči.
„Moje meno je Andora," odvetila.
„Andora?" Osoba prikývla.
„A odkiaľ si?" Spýtala sa ďalej Welda. Andora pokrčila plecia.
„Môj problém je, že si niektoré veci nepamätám. Cestujem alebo cestovala som, neviem s kým. Nepamätám si to. Neviem ani, čo sa stalo, keď si niektoré veci nepamätám," odvetila Andora smutne. Welde jej prišlo ľúto. Čo sa jej asi tak mohlo stať, keď si nepamätá niektoré podstatné veci.
„Nevieš, kto by mi mohol pomôcť?" Opýtala sa Andora. Welda sa zamyslela.
„Existuje tu niekto, kto by ti mohol pomôcť," odvetila nakoniec Welda. Andora sa na ňu s nádejou pozrela.
„Je to nejaké lekárka s liečivými schopnosťami. Pochádza z mesta zvané Hisch. Toto mesto sa nachádza pri Ragnarských jazerách, je to smerom na severozápad. Budeš cestovať dva dni. Uvidíš ho hneď," odvetila Welda nakoniec. Andora sa usmiala.
„A kto ste vy?" Opýtala sa tentoraz Andora a hlavou kývla na piatich spiacich.
„My sme nikto," odvetila Welda. „Sme vyhnanci." Andora pokrútila hlavou.
„Nemôžete byť nikto. Predsa len niekto ste. Čo sa stalo, keď vás kráľ chcel dať popraviť?" Opýtala sa.
„Ten úplne vzadu sa volá Nissir, jeho spolu s Giselherom, to je ten vedľa neho, našli ako kradnú v jednej mestskej banke. Reef zas chytili ako na námestí kradne ľuďom peniaze. Kayliegh raz zabil dvoch ľudí. A ja som elfka," odvetila Welda.
„Chceš mi povedať, že keď si elfka nemáš právo na normálny život ako všetci ostatní?" Opýtala sa Andora. Welda prikývla. Andora len neveriacky pokrútila hlavou.
„Ty mi tu tvrdíš, že ste nikto. Ale vy predsa nie ste nič. Povedala si predsa, že tvoji priatelia kradli, Kayliegh zabil už ľudí. Neverím, že to bolo bezdôvodne," povedala. Welda pokrútila hlavou.
„Kto vie koľko ráz už niekoho okradli. Predsa len majú nejaké skúsenosti. A postupom času by z vás mohli byť profíci. Mohli by ste sa tým živiť. keď vám nepomohol kráľ, tak mu ukážte, čo si zaslúži on. Si elfka a ovládaš mágiu. Možno to znie neuveriteľne, ale si niečo viac ako oni," kývla hlavou k spiacim. „Presťahujte sa do lesa a tam sa priuč mágii, ktorú ti príroda ponúka. Bude vás chrániť len jej musíš rozumieť. Mágia si ťa nájde sama. Naučte sa bojovať a spriateľte sa s lesom. On vám ukáže tie najtemnejšie zákutia a potom tam budete v bezpečí," povedala Andora. Postavila sa zo stoličky a rýchlymi krokmi podišla k dverám. Von bola zima a snežilo. Už dávno bola tma a kto vie, čo von číhalo.
Welda sa tiež postavila a šla za ňou. Andora sa ešte raz k nej otočila.
„Nebuďte tým, čím byť nechcete. Buďte sami sebou, tým, čo z vás spravil Ragnar. Myslíš si, že to bol len osud, čo vás dal dokopy? Nie, Welda. Bolo to niečo viac," povedala Andora nakoniec, otvorila dvere a odišla von do temnoty a zimy.