Tajomná - démon

10. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar – Ragnarský zámok,
začiatok jesene, 6453

Nastal ten čas, kedy každý z vás musí ukázať, že si zaslúži miesto pri kráľovi. Kedy len jeden z vás zvíťazí. Len jeden z vás prežije. Tak teda nech vyhrá ten najlepší!" povedal kráľ.
Všetci sa nachádzali na obrovskom bojisku. Slnko svietilo menej, ale obloha bola bez jediného mráčika. Všade naokolo sedeli ľudia – šľachtici a iné významné osobnosti. Kráľ z tejto súťaže spravil divadlo. Mohol sa tu prísť pozrieť každý kto mal urodzený rod.
Lyria stála meter od Neéra a vedľa nej, tiež meter od nej, stála Mistle. Všade po bokoch boli vojaci, ktorí dohliadali na súťažiacich. Všetkých súťažiacich bolo dokopy desať.
Lyria pohľadom hľadala Narmoru, ktorá ako jediná ostala v Ragnare. Ostatní elfovia odišli za jedným mágom, ktorý sa volal Yontarill hľadať odpovede na jej otázky. Keď Tourion odchádzal povedal Lyrii, že sa nemá nechať zabiť, pretože ju potrebuje. Lyria nevedela načo ju už len elf bude potrebovať, ale rozhodla sa, že tieto hry vyhrá aj keby to nebolo možné. Chcela sa z tejto diery okamžite dostať, ale utiecť nemohla, pretože stráže boli všade. Cestu si musela vybojovať.
Lyria našla Luinna, ako stojí vedľa Melluina, ktorý sedel na stoličke vedľa svojho otca. Potom našla aj Narmoru, ktorá stála neďaleko nich. Ich pohľady sa na chvíľu stretli.
„Prvá súťaž, jedna z tých ľahších je táto: musíte poukladať jedy od najviac jedovatejšieho po ten, ktorý je bez jedu. Každý kráľov zabijak by mal vedieť či sa v nejakom nápoji nachádza jed. Máte na to pol hodinu. Potom sa to bude kontrolovať. To je dnešná disciplína," povedal nejaký vojak.
Potom sa všetci otočili a za nimi stáli stoly, na ktorých boli poháre s nápojmi.
Lyria o jedoch nič nevedela. Jediné, čo vedela bolo, že buď umrieš alebo to prežiješ.
Lyria podišla k stolu bližšie a pohľadom si premeriavala čaše. Jednu z čiaš zdvihla do ruky. Voda v nej je pripadala normálna. Lyria si všimla, že ďalšie tri vody v čašiach sú červené.
Prebehlo už dvadsať minút a Lyria sa nepohla ďalej. Nevedela, ako má správne čaše poukladať. Čiaš bolo sedem. Lyria s nimi zatiaľ ani nepohla.
Nenápadne sa pozrela smerom k Neérovi, ktorý to mal už dávno zoradené. Žeby sa vyznal v jedoch?
Lyria nenápadne odkukala od neho, ako mal každú čašu uloženú, až to nakoniec mala rovnako ako on. V duchu sa modlila, aby si to, že podvádzala nikto nevšimol.
Zrazu zaznel nejaký nepríjemný zvuk a všetci sa otočili chrbtom ku stolom.
Vojak stál na začiatku ich radu. Ako prvý bol Fírul. Vojak zoral posledný pohár, ktorý mal Fírul na stole. V tomto pohári nemal byť jed.
Vojak ho podal Fírulovi a Fírul sa z neho napil, aby mu to dokázal.
Keď vypil priezračnú vodu začal kašľať až nakoniec mu z úst začala tiecť krv.
„Veľmi nebezpečný jed. keby bol vo väčšom množstve určite by si zomrel," povedal hlavný vojak.
Dvaja vojaci podišli k Fírulovi a zobrali ho do zámku. Lyria nevedela, čo tam s ním spravia.
Ďalší na rade bol Menedil. Ten sám zobral pohár a vypil, no nič sa s ním nestalo. Vojak prikývol. V tomto pohári nebol jed.
Zatiaľ traja zo súťažiacich vypili jedy ostatní boli v poriadku. Ako šiesty išiel Erin. Takisto ako Menedil si zobral do rúk čašu a napil sa z nej. Ani jemu sa nič nestalo.
Potom vojak podišiel ku Neérovi. Lyria sa modlila, aby tú čašu, čo zobral roztrasene do rúk, tam nebol jed.
Neér sa z čaše opatrne napil a takisto ako Erinovi ani jemu sa našťastie nič nestalo.
Vojak podišiel ku Lyrii a chytil do rúk čašu s niečím červeným a podal jej ju. Lyria sa modlila, aby to bolo len obyčajné víno bez jedu. Pomaly a neisto sa napila. Chuť to malo ako víno. Lyria čakala na prvé príznaky, no vojak len na ňu kývol a podišiel ako ku poslednej Mistle.
Mistle sa tiež napila zo svojej čaše. Vyzeralo to, že takisto ako Lyria aj ona zvolila víno bez jedu, ale zrazu sa začala dusiť. Vojaci k nej pribehli. Mistle sa hodila na zem a vykašliavala krv .
Lyria sa k nej chcela rozbehnúť, no nemohla lebo by ju zabili.
Mistle sa veľmi dlho dusila na zemi a keď konečne prestala kašľať upadla do bezvedomia. Lyria nevedela, čo sa jej priateľke stalo. Dúfala, že jed nebol tak silný žeby umrela.
Vojaci Mistle zobrali a odtiahli ju do zámku. Lyria sa za ňou dívala až kým sa dvere za nimi nezatvorili.
„Veľmi nebezpečný jed vypila. Našťastie to bol len jed, kedy človek upadne do bezvedomia. Prebudí sa, ale chvíľu bude trvať, kým sa zotaví," povedal vojak nakoniec.
„Nikto z vás neumrel a to je dobré. Všetci z vás postupujete ďalej. Upozorňujem vás, že ďalšie súťaže budú oveľa ťažšie, pretože toto nie je pre zábavu ľudí, ale pre ochranu kráľa," povedal vojak a odišiel.
Lyria si povzdychla. Možno to bolo len ukladanie jedov od toho najviac jedovatejšieho po obyčajné víno.
Lyria rozmýšľala, čo je asi tak s Mistle? Kde ju asi odviezli? Hlavný vojak povedal, že postupujú všetci takže aj ona. Lyria len dúfala, že jej nič nie je.
„Podvádzala si," počula hlas vedľa seba. Lyria sa pozrela do hnedých očí Neéra. Lyria len pokrčila plecami.
„Nikto okrem teba si to nevšimol," odvetila. Neér sa zasmial.