Tajomná - démon

5. KAPITOLA

Aylonwir,
15 míľ od Ragnaru,
koniec leta, 6453

Lyria sedela v koči spolu s Melluinom.
„Neviem koľko bude súťažiacich, ale tiež to budú vrahovia a zlodeji. Šľachtici, ktorí si ich vybrali im ponúkajú to isté ako ja tebe ibaže oni hneď potom ako vyhrajú a pozabíjajú povstalcov budú navždy v kráľovských službách. Možno sa budú mať skvelo, no ty budeš aspoň slobodná. Oni nebudú môcť bez kráľovho vedomia urobiť jediný krok mimo Ragnarského zámku.
Budete mať určité disciplíny, ktoré budete musieť splniť. Vždy niekto zomrie. Neviem ako dlho budú tieto hry trvať, no ty musíš prežiť. Budeš si musieť dávať pozor na to, čo ješ, piješ alebo s kým sa stretávaš. Všetko môže byť nejaký podvrh, aby ťa zabili," vysvetľoval Melluin.
„A kto ma to vlastne zachránil pred smrťou?" Opýtala sa nezaujato.
„Počúvala si to, čo som ti tu práve rozprával?" Vyprskol Melluin. Lyria prikývla. Melluin si povzdychol.
„Poviem ti to, keď vyhráš. Aspoň budeš mať motiváciu," odvetil. Lyria sa zamračila.
„Na tomto sme sa nedohodli," povedala.
„My sme sa nedohodli na ničom," odvetil Melluin a skrížil si ruky na hrudi.
„Prvý mesiac budeš cvičiť s najlepšími bojovníkmi. Takže by tam bola istá šanca, že vyhráš," povedal Melluin nakoniec.
„Pochybujete o mne?" Opýtala sa.
„Nie, samozrejme, že nie, ale určite si vyšla z cviku v tom väzení," odvetil jej. Lyria sa ani nepohla. To vôbec nebola pravda, keďže sa tam stále s niekým bila. Či už s väzňami alebo s vojakmi.
„Počul som, že si niekoľko ráz chcela utiecť z Tháru. Vysvetlíš mi dôvod, keď ti aj tak na ničom nezáleží?" Opýtal sa jej po chvíľke.
„Myslíte si, že tam je to všetko v poriadku? Že keď ma tam hodia a nezabijú, že je to skvelé pre mňa? Nie! Každý deň som rozmýšľala nad tým ako odtiaľ utečiem. Šestnásťkrát ma chytili. A potom mi urobili také veci, na ktoré by som najradšej zabudla. Aj smrť by bola lepšia ako žiť tam. Ale ja nie som schopná zabiť sa," odvetila. Melluin prikývol.
„Chápem ťa," odvetil jej. Lyriu to nahnevalo.
„Nie! Vy ma nechápete. Vy ste princ. Nezažili ste v živote to čo ja. Neprišli ste o rodinu. Nikto z nej vám neumieral priamo pred očami, kým vy ste tam len tak stáli a nemohli s tým nič urobiť. Neviete aké je to žiť v takej diere ako je Thár. Hocikedy vás tam mohol hocikto zabiť, otráviť. Ak ste si nedali pozor a nepočúvali príkazy boli ste trestaný. Toto ste vy nezažili, pretože ste mali také šťastie, že ste sa narodili ako princ. Niektorí z nás to šťastie nemali a boli odsúdení kvôli tomu, kto sú. Nie oni sa rozhodli žiť ako zlodeji a vrahovia. To ľudia z nich spravili netvory," vyprskla naňho. Takmer sa rozplakala, no keď videla ten Melluinom zmätený pohľad mala ho chuť zabiť. Kvôli takým ako on umierali von ľudia.
Zrazu koč zastal. Lyria sa vyklonila z okna a všimla si, že Luinn sa tam s niekým rozpráva. Lyria vyšla z koča a Melluin ju chcel zastaviť. no ona ho ignorovala a spravila to čo chcela.
„Za Nildor!" Počula ako niekto vykríkol.
Blázni! Povedala si v duchu.
Lyria podišla bližšie ku Luinnovi, ktorý sa nahnevano pozeral na skupinu troch mužov. Títo muži sa pripravovali na útok. Lyria bola tak nahnevaná, že podišla k Luinnovi, ktorý stál vedľa koňa a pripravoval sa na boj.
„Daj mi tvoju zbraň," povedala mu. Luinn pokrútil hlavou. Lyria zavrčala a otočila sa k ďalšiemu vojakovi. Spoza opaska vytiahla vojakov ťažký meč a rýchlymi krokmi podišla k trom mužom. Nemilosrdne sa na nich dívala.
„Lyria! Okamžite sa vráť," zahučal Luinn, no Lyria ho nepočúvala. Bola tak nahnevaná, že na nič iné ako na boj sa nesústredila. Muži sa k nej otočili a vysmiali sa jej.
Lyria neváhala a rýchlo sa vrhla na prvého. Ten nestačil ani zdvihnúť svoj meč, keď vtom ležal na zemi mŕtvy. Lyria sa prudko obrátila k ďalšiemu, no ten jej úder odvrátil.
Vtom zaútočil ďalší a Lyria sa mu s ľahkosťou vyhla.
„Nildor sú silnejší ako ty!" Vyprskol muž.
„Nemôžu byť silnejší ako ja," zasyčala Lyria a švihom zabila jeho spoločníka. Potom sa otočila naňho. Muž sa vyhol jej úderu. Lyria ho však poranila na chrbte. Znova sa pripravila na útok. Rozbehla sa proti mužovi a ich meče sa stretli. Muž bol silnejší a tak tlačil Lyriu dozadu.
„Nildor sú silnejší ako ty," zasmial sa pritom ako ju tlačil dozadu.
„Nie nemôžu, pretože ja som Nildor," zasyčala a odtlačila muža od seba. Potom sa otočila a rýchlo vrazila mužovi meč do srdca. Muž spadol na kolená a potom na zem. Z úst mu vytekala krv. Bol mŕtvy.
Lyria si odpľula rovno naňho. Oni neboli Nildor a ona im to dala jasne pocítiť. Hneď sa jej uľavilo.
Lyria sa otočila k prekvapeným vojakom. Podišla k Luinnovi, ktorý na ňu takisto prekvapene pozeral. podala mu krvavý meč a odišla späť ku koču.
Melluin stál pri koči a usmieval sa. Lyria sa naňho ani nepozrela a nastúpila do koča. Nenávidela nikoho, kto sa vysmieval Nildor. Sľúbila si, že túto súťaž o život vyhrá len, aby sa im pomstila a aby pomstila Nildor. Potom odíde. Nevedela kde, ale odíde. Čo najďalej od tejto zeme. Aby na všetko zabudla. Nechce sa viac trápiť.