Tajomná - démon

24. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar– Ragnarský zámok,
koniec zimy, 6454

Ty nie si ja," odvetila Andora.
„Nie, to ty nie si Lyria," odvetil démon.
„Ako to myslíš?" opýtala sa zmätene Andora.
„Ty si to ešte stále nepochopila? Stala si sa Lyriou len preto, lebo som tak chcel," vysvetlil démon.
„Ja... nerozumiem," bolo všetko, čo povedala Andora.
„Odvtedy ako si stratila pamäť v Benyne si sa zmenila. Zmenila na to, čo som chcel, aby si bola. Stala si sa Lyriou, stala si sa mnou. Ja som ťa ovládal celých osem rokov. Čerpal som z teba.
No potom prišli oni," démon ukázal na Touriona a Faileona, ktorí stáli za ňou. „A oni mi to celé pokazili. A to vtedy keď si doňho vrazila v ten deň na námestí. Vtedy sa ti začali vracať všetky pocity. A i keď som ťa stále ovládal vymkla si sa mi z rúk. A potom tie tvoje sny. Sny, ktoré ti všetko ešte viac vyjasnili. A nakoniec so na to všetko prišla," vysvetlil démon. Andora nevedela, čo mu má na to povedať. Démon k nej vystrel ruku.
„Poď so mnou, Andora. Si mocná tak ako ja, spolu dokážeme veľké veci," navrhol. Andora váhala.
„Nie," povedala nakoniec. Démon sa na ňu zmätene pozrel.
„Budeš to ľutovať," odvetil.
„Nebudem. Ty nie si démon. Si len to, čo z teba kto si raz urobil. Toto nie si ty. Preber sa! Toto nie je sen," povedala Andora, akoby kričala na niekoho v démonovi.
„Takto ma nezastavíš," povedal démon zarazene.
„Ja možno nie, ale on áno," Andora ukázala prstom na niekoho kto stál pri dverách.

Aylonwir,
Ragnar– Ragnarský zámok,
koniec zimy, 6454

Erin sedel v tmavom studenom väzení. Rux sedel oproti nemu a mal zatvorené oči. Rozmýšľal, čo sa asi tak stalo s Andorou. Už to bolo dlho, čo sa nikto nevracal.
Zrazu začul obrovský buchot akoby na zámok spadlo niečo obrovské. Bol to taký náraz , že celým Ragnarom zatriaslo. Rux s Erinom sa zmätene postavili.
Vtom začul Erin kroky, ktoré sa blížili k nim. Rýchlo pribehol ku mrežiam a pozrel sa von. Zrazu okolo ich väzenia prebehli dvaja vojaci.
„Hej! Dostaňte nás von," zvrieskol za nimi Erin. Vojaci ich však ignorovali a bežali chodbou ďalej. Erin sa už-už chcel otočiť a vzdať to, keď vtom začula ako vojaci spadli na zem.
„Erin?" počul ako niekto povedal jeho meno. Vtom k nemu prešla žena. Bola vysoká, bledá, mala čierne vlasy a oči jej žiarili na červeno. Erin hneď vedel, že je to upírka a začal vrčať.
„Neprišla som tu preto, aby sme si navzájom ubližovali, ale preto, aby sme zachránili tvoju sestru," povedala. Erin sa na ňu prekvapene pozrel. Toto od upírky nečakal. A odkiaľ vlastne vedela, že jeho sestra je démon?
Upírka odomkla zámok na mrežiach a pustila ich von.
„Poďte za mnou," povedala unáhlene. Erin, Rux a upírka sa rozbehli chodbou, keď vtom upírka zastavila a Rux takmer do nej narazil. Nevyšli ani z väzenia, keď Erin videl ako k nim niekto uteká. Bol to muž a žena. Erin ich poznal. Boli to Andoryní priatelia. Nepoznal ich, ale vedel, že ich poslala Andora.
„Kde je?" opýtala sa upírka, keď dobehli k nej.
„Hore," povedala elfka s modrými očami. Všetci piati sa rozbehli von z väzenia. Elfovia ich rýchlym tempom viedli po schodoch až na tretie poschodie. Erin si všimol ako je celý poškodený. Niektoré steny boli zbúrané, akoby nimi niečo prešlo.
Vtom zbadal Andoru, ktorá rýchlo kráčala do nejakej miestnosti bez dverí. Erin a všetci ostatní sa rozbehli za ňou, no skôr ako ju dobehli Andora sa im stratila v miestnosti. Erin spomalil.
Zrazu ju zbadal, ako sa rozpráva. Počul hlas, ktorý jej odpovedal. Poznal ten hlas. Bol to hlas jej sestry. Pomalými a váhavými krokmi prišiel ku miestnosti.
„Budeš to ľutovať," povedala jeho sestra, teda len jej hlas.
„Nebudem. Ty nie si démon. Si len to, čo z teba kto si raz urobil. Toto nie si ty. Preber sa! Toto nie je sen," povedala Andora, akoby kričala na niekoho v démonovi.
„Takto ma nezastavíš," povedal démon zarazene.
„Ja možno nie, ale on áno," Andora ukázala prstom jeho smerom. Všetci sa zrazu na neho pozreli aj Andora.
„On je ten, ktorý ťa zastaví," dodala Andora a on to pochopil tak, že ho volá k nej.