Tajomná - démon

22. KAPITOLA

Aylonwir,
Thyssen - Hisch ,
koniec zimy, 6454

Nový rok so sebou prináša zmenu. Všetko sa znova opakuje. Každý jeden deň je možno iný, no predsa ten istý. A za ten starý plný chýb sme sa toho veľa naučili. Chyby už opakovať nechceme a predsa ich opakovať budeme. Sme len obyčajné figúrky na šachovnici, ktoré sa riadia tým, čo im bolo dané. Ale aj tak sa snažíme bohom vzpierať a pritom to nemá zmysel. Myslíme si, že ich dokážeme oklamať a oni nám to vrátia dvojnásobne. Vracajú to smrťou!
Andora kráčala ako posledná. Na čele už len trojčlennej skupiny išiel Erin a za ním Rux. Andora nemala silu už s ničím zápasiť. Nech už je všetkého koniec. Nech už môže opustiť túto zem.
Možno prešli už tri dni od toho ako Mistle zomrela, ale Andore to bude stále pripadať akoby to bolo teraz, kedy zabila najlepšiu kamarátku. Mistle jej niečím pripomínala Ninqie. Aj ona zomrela v jej rukách a Andora nič neurobila. Mohla, ale v tej chvíli sa na nič nezmohla. Preklínala sa. Nerozumela tomu ako ju môžu mať jej priatelia radi. Ako môžu s ňou cestovať. Všetci umierajú a ona s tým neurobí nič. Na čo tu vlastne je, keď dokáže zachrániť celú zem, ale jej blízkych nie?
„Andora, si v poriadku?" opýtal sa jej Rux, ktorý teraz kráčal vedľa nej.
„Práve som zabila svoju priateľku a ty sa ma pýtaš či som v poriadku?" povedala takmer pošepky.
„Bolo to pred tromi dňami, Andora," odvetil. Andora ho prebodla červenými očami, ktoré mala od plaču.
„Ale ja to mám stále pred očami," odvetila.
„Nesmieš byť taká. Nesmieš ostať stáť na jednom mieste. Musíš sa posunúť ďalej, nech ťa nezničí to, čo si urobila. Mistle je mŕtva, ale to neznamená, že za ňou budeš navždy plakať," povedal tentoraz Erin, ktorý počúval celý ich rozhovor.
„Zabil si niekedy svojho priateľa? Najlepšieho priateľa?" opýtala sa ho chladne.
„Nie," odvetil nakoniec.
„Tak nevieš aké to je," povedala. Erin sa pozrel na Ruxa a ten len pokrčil plecami.
Spoločne vošli do mesta zvaného Hisch. Tu mali niekde nájsť mága, ktorý sa volal Yontarill. Erin zastavoval ľudí a pýtal sa ich na neho, no ani jeden nevedel koho myslí.
Zrazu Andora zdvihla sklonenú hlavu a podišla k jednému starému človeku. Bol to muž. Andora ho schytila za krk a pozrela sa mu do očí. Jej oči boli čierne, pretože čarovala. Keď to starí muž videl takmer začal kričať. Otvoril ústa, no z jeho úst však nevyšiel ani hlások.
Keď Andora skončila pustila muža a otočila sa na Erina s Ruxom.
„Na konci dediny," povedala. Erin sa otočil, ale Rux sa na ňu prekvapene pozeral. Andora ho obišla a všetci rýchlejšie pokračovali vo svojej ceste.
všetci traja sa dostali na koniec dediny Hisch. Išli okolo asi troch veľkých jazier, no nezastavili sa. Potrebovali sa okamžite rozprávať s Yontarillom.
Na konci dediny vážne stál malý drevený domček, v ktorom sa kúrilo. Sneh sa už pomaly roztápal. Slnko svietilo intenzívnejšie ako hocikedy inokedy.
Erin bez klopania vošiel do domu. Miestnosť, do ktorej vošli bola malá. Bol ta krb a dve stoličky. Na jednej zo stoličiek sedel muž a zohrieval sa pri krbe. Keď vošli dnu pozrel sa na nich.
„Čo odo mňa chcete?" opýtal sa prekvapene.
„Chceme Fell," povedala Andora. Yontarill sa na ňu pozrel, no nič nepovedal. Andore sa tu niečo nezdalo. Starý dobrý Yontarill by ju aspoň privítal, alebo si ju nepamätal?
„Poďte so mnou," povedal Yontarill, obliekol si na seba hrubý kabát a vyšiel von. Ostatní ho nasledovali. Niečo tu nebolo naozaj v poriadku. Kde ich to Yontarill viedol. Ani sa nespýtal na čo im je Fell.
Všetci štyria spolu vyšli na kopec, ktorý bol nad dedinou.
„Počkajte ma tu," povedal Yontarill a odišiel. Andora sa zmätene pozrela na Erina a Ruxa. Nerozumela ničomu. Čo sa to tu dialo. Rux chcel už-už niečo povedať, keď vtom ich niečo odmrštilo dozadu a narazilo nimi o skalu, ktorá tam bola.
Andora cítila mágiu, no nechápala, čo sa to tu deje. Pripravila sa na ďalší útok mágie, no ten neprišiel.
„Pozrime sa kto to tu je," počula hlas za sebou. Andora sa rýchlo otočila. Za ňou stál vysoký muž. Bol vysoký a svalnatý, v ruke držal meč. Mal červené vlasy a tmavé oči. Bol to Menedil.
„Teba som tu vážne nečakal. Myslel som si, že si mŕtva, že ťa zabil Púštny démon," zasmial sa.
„To ty si ho tam poslal?" opýtala sa Andora zmätene. Menedil sa zasmial.
„Ja nie, ale môj démon," odvetil.
Takže on môže za smrť Mistle, pomyslela si Andora.
„Čo odo mňa chceš?" opýtala sa Andora.
„Tvoju moc," odvetil Menedil.
„Na čo ti je moja moc?" pýtala sa Andora ďalej.
„Na porazenie nepriateľov. Ty však nevieš ako ju využiť, preto si ju pýtam ja na dobrú vec," odvetil.
„Na dobrú vec? Myslíš si, že dobrá vec je to, že si privoláš démona, ktorý zabíja ľudí? To nemáš v sebe ani kúsok súcitu?" povedala Andora.
„Na čo mi je súcit. Ten je iba pre zbabelcov," odvetil Menedil chladne. „Potom by som dopadol ako ty," dodal ešte. To Andore stačilo. Rozbehla sa oproti nemu a chcela mu zaútočiť na ľavý bok. Menedil jej úder však odvrátil a odhodil ju na zem.
Andora sa rýchlo postavila a chytila Lossien ešte silnejšie.
„Sám si démon, Menedil," vykríkla naňho. Menedil sa usmial a tentoraz zaútočil on a poranil Andoru na nohe.
Vtom sa okolo nich zdvihla žiara, žiara v tvare kruhu. Kto to asi tak urobil. Andora nevidela , čo sa dialo za žiarov. Oproti nej stál Menedil takisto ako ona zmätený.
Zrazu všetko pochopila. Bolo to kúzlo. Také kúzlo, ktoré predtým urobila aj Aini, keď proti nej Andora bojovala. Pravidlá boli takéto: kto vyjde z kruhu zomrie. Jediné jedno pravidlo. Zabije ho mágia.
Andora využila to, že Menedil bol nepozorný a rozbehla sa nemu mečom mu prešla po ruke. Menedilovi sa z ruky pustila krv a vykríkol. Andora sa vzdialila. Postavila sa oproti nemu.
„Čo to má znamenať?" opýtal sa. Andora pokrčila plecami. Znova sa rozbehla oproti nemu a zaútočila naňho. Menedil jej útok odrazil a ich meče o seba narazili.
Menedil neváhal a zaútočil tentoraz on na Andoru. Andora sa nestihla mu vyhnúť a Menedil ju zranil na bruchu. Andore sa odtiaľ pustila krv. Bolelo to. Menedil k nej podišiel a kopol ju do toho miesta. Andora spadla na zem.
Menedil sa usmial.
„Takže toto je mocná Andora?" zasmial sa. Andora musela rýchlo niečo vymyslieť, inak ju Menedil zabije.
Menedil sa k nej znova rozbehol a kopol ju do chrbta. Andora potlačila výkrik. Slzy sa jej hrnuli von. Menedil do nej kopol ešte raz, akoby bola len kus vreca.
„Vzdávaš sa?" opýtal sa. Lyria do ruky chytila svoj meč – Lossien.
„Feldius ellens luirus pianse adarr..." povedala Andora ťažko. Menedil sa zarazil.
„Čo si to povedala?" opýtal sa a prestal sa usmievať. Andora si kľakla na kolená, pretože sa nevládala postaviť.
„Feldius ellens luirus pianse adar," povedala znova. Menedilovi sa v očiach zračil strach. Rozbehol sa proti Andore a pozdvihol svoj meč. Andora takisto zdvihla Lossien a čakala, kedy Menedil príde k nej.
„Feldius ellens luirus pianse adar!" povedala nahlas a vtom začal jej meč žiariť. Menedil chcel už-už zastaviť, keď vtom sa ich meče dotkli. Svetelná stena okolo nich spadla. A Menedila odhodilo od Andory asi desať krokov.
Erin sa postavil a rýchlo bežal ku Menedilovi zistiť či je ešte živý. Rux zas pomohol Andore na nohy.
„Žije," povedal, keď Rux s Andorou prišli k nim. Menedil dýchal. Andora ešte stále držala svoj meč v ruke.
„Pusti ma," povedala Ruxovi a ten ju pustil. Andora sa ťažko naklonila nad Menedila. Menedil otvoril svoje tmavé oči.
„Čo... ako?" povedal zlomeným hlasom.
„Zničilo ťa vlastné kúzlo," odvetila s bolesťami Andora. Zdvihla meč a zahnala sa ním a zabodla ho Menedilovi do srdca.
„Kráľ..." bolo posledné, čo Menedil povedal a zomrel.
Andora spadla na zem vedľa neho. Všetko ju bolelo, ale viac, ako telo, ju bolelo srdce. Ďalšia vražda!
„Andora!" počula Erinov hlas nad sebou a cítila ruky, ktoré ju vzali.

Aylonwir,
Thyssen - Hisch,
koniec zimy, 6454