Tajomná - démon

21. KAPITOLA

Aylonwir,
Dol Agra,
zima, 6453

Bola búrka. Andora bola zabalená ešte viac do plášťa. Prikrývkou prikryla Erina a Mistle, ktorí ležali ako mŕtvi vedľa seba. Boli zranený. Erin sa liečil, ale Mistle nie. Bola len obyčajný človek. Nemala ich ti ťahať. Teraz prídu všetci o život, pretože búrka ich všetkých pochová za živa.
Rux sa takisto zabalil do svojho plášťa, ktorý zobrali Sarque.
„Je mi to ľúto," povedala Andora cez búrku.
„Nemá ti byť, čo ľúto, ak stále cítiš mágiu znamená to, že Alca je stále niekde tu," odvetil jej Rux. Andora pokrútila smutne hlavou.
„Ja ju už necítim," odvetia smutne. Rux neodpovedal. Vtom sa niečo stalo. Andora to nevedela opísať, ale bolo to také mocné, akoby niekto k nim prichádzal z druhého sveta. Rux sa ani nepohol. Nemohol to cítiť, pretože to bolo magické.
Andora sa postavila a naznačila Ruxovi, aby ostal s poranenými. Rux jej asi veril, pretože prikývol.
Andora vykročila smerom do púšte.. Plášť, ktorý vial vo vetre, mala prehodený cez plecia. Kapucňu mala na hlave, aby jej piesok nešiel do očí. Nepomáhalo to a preto mala piesok všade aj pod oblečením.
Všimla si, že vedľa nej akoby kráčali tiene ľudí. Nevedela, čo to má znamenať. Ale všade cítila mágiu, veľmi mocnú mágiu.
Postavy vedľa nej sa strácali vo víchrici z piesku. Andora ostala sama. Kráčala ďalej i keď nevedela, čo ju bude čakať. Kráčala akoby vedela kam, ale zabudla na to. Mala nejaký nejasný cieľ, za ktorým išla. Riskovala, no ona chcela riskovať. A vrátiť sa naspäť už bolo neskoro. Musela svoju cestu dokončiť aj keby ju to malo stáť život. Za tou búrkou niečo bolo. Niečo, čo jej dokázalo pomôcť. Teda nebolo tam niečo, ale bol tam niekto. Andora odtiaľto síce nikoho nepoznala, no potrebovala ísť za tými osobami. Oni vedeli viac a vedeli by jej poradiť.
Búrka pomaly utíchala a Andora začala okolo seba vidieť znova všetko normálne.
Sama kráčala naprieč púšťou. Slnko bolo vidieť čoraz viac, až vietor vystriedalo bezvetrie a chlad vystriedalo teplo. Andore bolo čoraz teplejšie. Kráčala oproti slnku, akoby chcela ísť za ním.
Zrazu zbadala, že smerom k nej sa ženú nejaké postavy. Neboli to obyčajné postavy, vyzerali ako zvieratá. Ako obrovské vlky. Vlky, ktoré niečo poháňa vpred.
Keď boli dostatočne blízko Andora videla, že na svetlých srstiach majú nakreslené všelijaké vzory. Či už kruhy, čiary, trojuholníky alebo hocijaké iné vzory.
Andora nemohla uveriť vlastným očiam. Vlci boli tak veľký skoro ako ona. Boli to vlkodlaci. Ale títo boli nejakí iní a nebolo to len tým, že mali pokreslenú srsť. Bolo to tým, čo Andora cítila. Cítila mágiu! Presne ako v jej sne.

♦ ♦ ♦

Andora sedela v jednom dome, ak sa to domom dalo nazvať. Pri nej ležala Mistle. Bola ako omráčená. Jediný pohyb, ktorý vykonávala bolo to, že dýchala.
Nachádzali sa v stane. V tomto stane boli dve lôžka a na jednom z nich ležala Mistle.
Nachádzali sa v jednom tábore ľudí, ktorí žili na púšti a tak napoly boli vlci a ľudia, takisto ako aj Erin. boli to vlkodlaci. Nazývali sa Púštnymi vlkmi. Títo Púštni vlci ich zachránili a keď videli, že Erin je taký istý, ako oni, priviedli ich tu do tábora a pomohli im.
Mistle otvorila oči. Andora sa na ňu usmiala.
„Mistle, si v poriadku?" opýtala sa opatrne.
„Kde to som?" opýtala sa Mistle, akoby nepočula jej otázku.
„Na púšti Dol Agra. Našli nás Púštni vlci," vysvetlila jej to jednoducho Andora. Mistle ťažko prikývla a znova zatvorila oči. Andora si ťažko povzdychla a postavila sa od postele, kde ležala Mistle.
Andora vyšla von. Vonku u zapadalo slnko a všetci sa pripravovali na noc. Polonahý ľudia behali všade okolo nej. Pri ohni uvidela sedieť Erina a Ruxa. Rozprávali sa s vodcom Púštnych vlkov.
Andora k nim podišla a sadla si vedľa Erina.
„Andora, toto je Hosse," predstavil Erin Hosseho Andore. Hosse jej kývol na pozdrav.
„Ďakujem, že ste nás prijali," povedala.
„Nie ste nepriatelia, nemali sme s vami problém," odvetil Hosse. Andora sa usmiala.
„Andora, Hosse niečo vie o Fell, ale hovorí to v inom jazyku. Možno mu budeš rozumieť," povedal tentoraz Rux.
„Prečo hovoríte o Fell v inom jazyku?" opýtala sa Hosseho.
„Pretože nerozumieme, čo to znamená a preto to nemôžem povedať v našom jazyku," vysvetlil Hosse. Andora mu naznačila, aby to povedal.
„Falle undiel carie jan Lamne," povedal Hosse. Andora sa zamračila.
„Čo povedal?" opýtal sa Erin nedočkavo.
„Povedal: Fell je druh mágie," odvetila Andora a vybrala zo svojej tašky, ktorú mala stále pri sebe svoju knihu, do ktorej si všetko zapisovala. Otvorila knihu na strane kde si všetko zapisovala a takisto zapísala si aj túto vetu.
„Čo to robíš?" opýtal sa Erin a nazrel do knihy.
„Píšem si to, čo nás zavedie ku Fell," odvetila popri tom ako písala.
„Čo máš zatiaľ napísané?" opýtal sa Rux.
„Nájdeš ju na miestach, kde by si nikdy nehľadal. Hľadaj svojim srdcom. Len čarodejníci ti môžu pomôcť. Je to druh mágie," povedala Andora, keď dopísala a zamyslela sa.
„Stále to vedie k tým mágom," odpovedala nakoniec zamyslene.
„A kde je v Aylonwire nejaký iný mág, okrem teba?" opýtal sa Erin. Andora rozmýšľala.
„V meste zvanom Hisch," odvetila nakoniec.
„To je odtiaľto ďaleko. Je to až v Thyssene," povedal Rux. Andora prikývla.
„Musíme ísť do Thyssenu. Nič iné nám neostáva. My sme poslední súťažiaci a ešte stále tu je Menedil," povedala.
„Ako vieš, že Menedil nie je mŕtvy?" opýtal sa Erin.
„Pretože je s ním démon vyvolaný Felpou. Možno už prišiel na to, čo Fell je," vysvetlila.
„My sme tu na to, aby sme lovili démonov," povedal Hosse. Andora sa naňho pozrela.
„Tento démon je iný," odvetila.
„Ako iný?" opýtal sa Hosse.
„Toto nie je púštny démon, ktorého sme zabili na púšti. Tento démon je vyvolaný Felpou. Jedným z najmocnejší kúzel aké na svete sú. Požiera svoje obete a tým je silnejší než my. Bol stvorený z nenávisti dvoch rodov," Andora sa pozrela na Erina.
„Z nenávisti vlkodlakov a upírov," povedala nakoniec. Erin sa na ňu pozeral akoby niečo vedel.
Andora! počula hlas vo svojej hlave. Vedela, čo to znamená. Rodlin. Už dlho sa jej neozvala.
Andora sa postavila a odišla od ohňa za tábor, kde bola nerušená všetkými. Ľahla si na zem a zapozerala sa do oblohy.
„Rodlin?" vyslovila jej meno. Vtom sa nachádzala v jednej miestnosti. Bola vo svojej izbe, no jej izba vyzerala inak. Nebola tam posteľ a všetky steny boli čierne, akoby zhorené. V strede toho všetkého stála Rodlin.
„Čo sa tu stalo?" opýtala sa jej Andora. Rodlin sa na ňu pozrela červenými očami.
„Démon," bolo jediné, čo jej na to povedala. Andora prekvapene stála a nič nepovedala. Otáčala sa okolo seba, aby zistila viac.
„Je silnejší," povedala po chvíli Rodlin.
„Ako je to možné?"
„On už nezabíja ľudí, ale on z nich čerpá silu. Berie si ich životnú energiu," vysvetlila Rodlin.
„Andora, musíte sa vrátiť. Musíme to zastaviť," povedala ešte Rodlin ustráchane. „Toto je iný démon. Takého to som ešte žiadneho nevidela," povedala.
„Musím nájsť Fell," povedala. „Možno Fell nám pomôže," dodala.
„Ako si si taká istá?" opýtala sa Rodlin.
„Pretože som zistila, že Fell je istý druh mágie, o ktorej vedia len mágovia. Takže to bude niečo mocné," odvetila. Rodlin prikývla.
„Ale musíš sa ponáhľať. Ja nezastavím démona sama." Andora prikývla.
„A ešte je tu jedna vec," začala Rodlin.
„Aká?" opýtala sa Andora a spýtavo sa na Rodlin pozrela. Rodlin sa zamyslela. Nevedela, či to má Andore povedať alebo nie.
„Luinn zmizol," povedala nakoniec. Andora sa zhrozene pozrela na Rodlin.
„Myslíš, že to bol démon?" opýtal sa s malou dušičkou, že to démon nebol. Rodlin však prikývla.
„A čo Tourion, Alyatur, Nolme, Faileon a Narmora?" opýtala sa ustarostene.
„Tí sú v poriadku," odvetila. Andora si povzdychla.
„Musím už ísť. Kráľ ma tu raz našiel a strašne zúril, ak ma tu nájde ešte raz skončím vo väzení," povedala rýchlo Rodlin a pozrela sa na dvere.
„Andora, dávaj si pozor. Menedil môže byť kdekoľvek. Oveľa silnejší než ty," upozornila ju Rodlin.
„Ja mám priateľov," odvetila Andora s úsmevom.
„Len, aby to boli skutoční priatelia," pošepkala Rodlin a začala sa strácať. Andora zrazu uvidela pred sebou nočnú oblohu. Že by sa až tak dlho rozprávala s Rodlin?
„Môžem niečo povedať?" počula známy hlas. Andora naklonila hlavu v ľavo a uvidela tam stáť, pri nej, Erina. Erin k nej natiahol ruku a Andora ju prijala a s jeho pomocou sa postavila.
„Bolo to až také divné?" opýtala sa. Erin pokrčil plecami.
„Ležala si na zemi, tvoje oči boli čierne a nemo si pohybovala ústami. Je to to divné?" zasmial sa Erin. „Chcel som sa s tebou porozprávať," dodal. Andora prikývla a pozrela sa do jeho hnedých ľudských očí.
„Stalo sa niečo?" opýtala sa. Erin prikývol.
„Viem kto je ten démon," povedal. Andora sa naňho prekvapene pozrela.
„Ako to myslíš?" opýtala sa znova.
„Viem z koho spravili démona," vysvetlil jednoducho Erin. Andora mu naznačila, aby rozprával.
„Pred niekoľkými rokmi som mal sestru. Volala sa Araniss. Mala asi sedemnásť rokov, keď sa stratila na druhej strane lesa, kde žili upíry. Tento rod upírov sa volal Nildor a oni ju premenili na démona.
V takej podobe, ako vlkodlak, prišla k nám a pozabíjala ôsmych z nás. Nikto ju nedokázal zastaviť, preto sme ušli. Moja svorka sa mi stratila a ja som si prisahal, že ich všetkých nájdem a vytvorím si ďalšiu svoju svorku. Som alfa a aký je to alfa bez svojej svorky? Potom už to nie je alfa, ale omega – vlk samotár.
Keď si mi povedala o démonovi, ktorý sa tu nachádza pochopil som, že je to moja sestra. Musíme ju zachrániť, Andora. Nie zabiť," povedal Erin. Andora naňho prekvapene pozerala.
„A ako si sa dostal do Tháru?" opýtala sa.
„Vtedy, keď som prišiel do Aylonwiru, kráľ, ktorý tu predtým vládol sa bál netvorov. Netvorov, ako som ty alebo ja. Takých zatváral do Tháru a z Tháru sa stalo jedno z najlepšie strážených miest na svete," vysvetlil. Andora prikývla.
„Nechápem, prečo to hovoríš práve mne," povedala nakoniec.
„Pretože ty si mocnejšia ako ja."

Aylonwir,
Dol Agra,
zima, 6453

Bolo skoré ráno, von ešte ani nesvitalo, keď Andoru zobudil výkrik. Spala vedľa Mistle a vedela, že ten výkrik išiel od nej.
Zrazu do stanu vošli ľudia, ktorí sa takisto ako ona zobudili na výkrik.
„Andora," počula slabý hlas Mistle. Andora sa postavila rýchlo ku Mistle.
„Čo sa deje?" opýtala. Mistle si odhrnula tričko na mieste, kde mala mať ranu. Namiesto rany tam však mala niečo iné. Bolo to čierne a stále sa to zväčšovalo.
„Čo to je?" opýtala sa Mistle so slzami v očiach. Andora sa na to prekvapene pozerala. A vtom si spomenula na Púštneho démona. Nevedela o ňom nič, no to to bolo od neho.
Zrazu k posteli pribehla žena. Andora ju nepoznala, no vedela, že to je tá žena, ktorá Mistle obviazala a umyla ranu.
„Šantar," povedala žena vydesene.
„Čo to znamená?" opýtala sa Andora. žena sa na ňu pozrela svojimi modrými očami.
„Mení sa, mení sa na to, čo z nej démon urobil," povedala žena a odstúpila, akoby sa bála. Andora ostala pri Mistle stáť.
„Umieram?" opýtala sa vystrašená Mistle. Andora pokrútila hlavou.
„Tak čo sa teda so mnou deje?" vykríkla Mistle. Andora sa na ňu so slzami v očiach pozrela.
„Meníš sa na démona," odvetila. Mistle sa na ňu vydesene pozrela.
„Dokážete je pomôcť, nie?" Andora sa pozrela na ženu, ktorá stála vzadu pri ostatných ľuďoch. Tá len pokrútila hlavou.
Vtom do stanu vošli Rux s Erinom a pribehli k nej. Keď uvideli uplakanú Mistle s Andorou nevedeli, čo si majú o tom myslieť.
„Musíš ma zabiť," povedala takmer pošepky Mistle. Andora pokrútila hlavou.
„Ja to nedokážem," odvetila Andora a chytila Mistle za ruku a kľakla si k nej.
„Andora, ak to neurobíš ty, tak ja zabijem teba," povedala Mistle. Andora sa rozplakala. Mistle jej do ruky vtlačila dýku.
„Nemôžeš ma do toho nútiť," povedala Andora uplakane. Erin s Ruxom sa držali vzadu.
„Andora, ale je to tvoja povinnosť, ak nechceš, aby kvôli mne umreli druhí," povedala Mistle vážne. Andora chytila do ruky dýku.
„Bude to pre mňa česť, keď umriem v rukách veľkej a mocnej osoby," povedala Mistle s úsmevom. Andora plakala viac.
„Budem mať na rukách tvoju krv," odvetila.
„Andora, si moja najlepšia priateľka a ja sa ospravedlňujem za všetko, čo som urobila zle..."
„Ty si nič zlé neurobila," skočila jej Andora do reči.
„Som pripravená zomrieť," povedala.
„Ale ja nie som pripravená zabiť ťa."
„Andora," Mistle chytila Andoru za ruku, v ktorej držala dýku. „Nikdy nezabudni na Nildor. Nezabudni na to, čo sme spolu prežili. Nezabudni na mňa. Som hrdá na to, že som ťa mohla spoznať, byť súčasťou tvojho života a aspoň na chvíľu doň vkročiť. A ak má takto skončiť moja cesta na zemi, tak chcem, aby to tak bolo. Chcem zomrieť pri tebe, ako tvoja priateľka."
„Mistle, my to vyriešime," povedala Andora. Mistle pokrútila hlavou.
„Je koniec. Toto sa nedá zastaviť," Mistle sa na ňu usmiala akoby to nič nebolo.
„Mistle, až teraz som pochopila, že si moja najlepšia priateľka. Chceš sa kvôli mne zabiť," povedala.
„Nezabudni na mňa. Celú dobu som tu bola pre tebe. A to čo sme spolu zažili nebola len obyčajná hra bohov, bolo to skutočné. Nie pre ich zábavu, ale pre nás.
Andora, sprav to pre mňa a ukonči to. Dokonči to, čo sme spolu začali a nezabudni," povedala a zatvorila oči. Ruky mala ešte stále na tej Andorinej, v ktorej Andora držala dýku.
Mistle zdvihla Andore ruky a vystrela ich nad seba, nad svoje srdce. Vtom Mistle trhla ich rukami a prebodla sa. Andora cítila ako jej ruky sú čoraz viac studené, ako Mistle opustila jej duša.
Andora sa rozplakala ešte viac, postavila sa otočila sa a narazila do Ruxa. Ten ju objal a Andora plakala v jeho náručí. Ako to mohla urobiť? Ako mohla zabiť svoju priateľku? Svojimi rukami a jej dýkou? Prečo jej to len dovolila? Ako mohla byť taká zlá kamarátka?