Tajomná - démon

17. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar – Ragnarský zámok,
zima, 6453

Dnes nadišiel ten čas, kedy začína vaša posledná skúška," povedal vojak, ktorý stál pred nimi. Kráľ stál niekoľko krokov za ním. Vedľa Andory bola Mistle, za ktorou stál ten, ktorý si ju najal. Za každým súťažiacim stál ten, ktorý si ju alebo jeho najal. Iba za Andorou nikto nestál. Andora aj tak hrdo stála na konci radu a predstavovala si, že za ňou stojí jej priateľ Melluin.
„Nikto z vás nevie, čo je to Fell, preto sa kráľ rozhodol dať vám nápovedu. A tá znie: Fell nájdete tam, kde by ste ju nehľadali," povedal vojak.
Vtom ku každému podišli traja vojaci a každého chytili a viedli preč. Andora nevedela, čo to má znamenať. Vojaci ju ťahali pred hlavnú bránu. Nevedela, čo to znamená.
Keď stála pred hlavnou bránou, všimla si, že niekto k nej ide. Bol to Tourion, Nolme, Rodlin a Luinn. Andora znepokojene na nich pozerala. Vojaci stáli pri nej.
„Čo tu robíte?" opýtal sa jeden z vojakov.
„Keby bol princ Melluin na žive stál by tu s ňou. Ale keďže je mŕtvy, máme od kráľa povolenie byť tu s ňou," povedala Nolme odhodlane. Vojak prikývol. Andore bolo do plaču. Mala skvelých priateľov.
Vojaci ju pustili a ona podišla k Tourionovi, Nolme, Rodlin a Luinnovi.
„Melluin by bol na teba hrdý," povedal Luinn. Andora sa usmiala.
„Tu máš toto. Možno sa ti to zíde," povedala Nolme a podala jej tašku, ktorú si Andora prehodila cez plece.
„Máš tam všetko dôležité – jedlo, vodu, prikrývku," usmiala sa Nolme.
„Ďakujem," povedala Andora.
„Tu máš toto," Rodlin jej vtlačila niečo do ruky. Andora sa na to pozrela. Bola to kniha. Kniha Alci. Andora sa usmiala na Rodlin a prikývla.
„Vieš, čo máš robiť?" opýtal sa jej Luinn. Andora prikývla.
„Vyhrať," povedala odhodlane. Luinn sa usmial a prikývol.
„A?" opýtal sa ďalej.
„Pomstiť sa. Pomstiť Melluina a všetkých, ktorí umreli kvôli nemu," odvetila. Luinn prikývol.
Zrazu sa Nolme, Luinn a Rodlin vzdialili a ostali tam len Tourion a Andora. Tourion s ňou chcel hovoriť osamote.
„Mrzí ma, že som ťa nezachránil," povedal Tourion smutne. Andora ho chytila za ruku.
„Nemusíš sa ospravedlňovať. Niekedy proste musíme riskovať, aby sme vyhrali," odvetila.
„Ale toto je vážnejšie. Je tu démon," povedal Tourion.
„To neznamená, že nemáme šancu."
„Bojím sa, že ťa stratím." Andora sa usmiala.
„My to prežijeme," povedala s úsmevom.
„Nastal čas!" povedal jeden z vojakov. Tourion s Andorou sa na nich pozreli.
„Mám strach, že si nepamätáš niektoré veci," povedal Tourion, keď sa Andora naňho pozrela.
Andora sa usmiala a pritiahla sa k nemu bližšie. Tourion sa k nej sklonil a pobozkal ju.
„Na niektoré veci sa proste nedá zabudnúť," povedala a otočila sa k vojakom. Tourion tam stál a pozoroval ju ako odchádza.
Vojaci Andoru chytili.
„Tvoja cesta vedie smerom ku Benynu. Hľadaj tam," poradil jej jeden z vojakov. Potom ju pustili a Andora vykročila.
Vedela, že bude musieť prejsť mesto, ktoré sa nachádzalo v okolí zámku. Rozmýšľala, kde sa asi nachádzajú ostatní. Kde ich vojaci zaviedli.
Každý z nich išiel z inej strany. Nikto nešiel vo dvojici. Andora si povzdychla. Pôjde do lesa. Možno tam nájde odpovede na jej otázky a zistí, čo je Fell.
Pôjde tam, pretože tam všetko začalo...

Aylonwir,
neďaleko lesa Benyn,
zima, 6453

Mistle kráčala po poľnej cestičke. Vedela presne kde sa nachádza a vedela aj kde chce ísť. Jej smer cesty bol les. Nevedela síce, čo je Fell, ale myslela si, že tam to nájde. Nevedela ani kde sa nachádzajú ostatní súťažiaci. Všetci boli rozhádzaní po Aylonwire. Jediné, čo vedela bolo, že keď stretne jedného z nich bude ju chcieť zabiť.
Kde sa asi tak nachádza Lyria? rozmýšľala. Mistle verila, že v lese ju určite stretne. Pretože les bolo pre nich donedávna bezpečné miesto, bol to ich domov.
Snežilo čoraz viac a Mistle začínala byť zima. Preto sa ešte viac zabalila do plášťa. Nijako jej síce nepomáhal a vedela, že ak si na noc nenájde dobré miesto na spánok zomrie. Prečo túto súťaž dávali v zime?
Mistle bola len človek a stále rozmýšľala ako príde na podstatu Fell ak to bude nejaké kúzlo. Nemá šancu na to prísť. Lyria mala nejakú šancu, pretože bola iná a to si všimla pri ich boji. Lyria mala vtedy čierne oči a pozerala sa na ňu akoby tam ani nebola. Určite za to mohla mágia.
Mistle v diaľke spozorovala les. Bol moc ďaleko, ale ona bola šťastná, že po tak dlhej dobe vidí niečo známe. Svoj domov.
Kde však bývala, keď bola mladšia. V zámku. V Ragnare bol jej domov, no musela ho opustiť. Neľutovala to, ale aj tak ju zaujímalo, čo sa stalo s ostatnými, ktorí tam ostali. Už boli určite mŕtvi. Mistle ich chcela pomstiť. Boli to nevinní ľudia, ktorí tam umreli. Oni to vedeli a vedela to aj ona. Ale čo ona zmôže sama proti kráľovi? Pred ním bola bezbranná.
Priala kráľovi len smrť za všetko, čo spravil. Nikdy v živote by nekývla na to, že bude bojovať v dákej jeho vymyslenej súťaži, keby vedela, že tu bude aj Lyria. Ale ona súhlasila s tým, pretože bolo blízko kráľa a mohla ho zabiť. Ale neurobila to. Neurobila to preto, lebo nechcela, aby Lyria videla ešte aj ju umrieť. Nechcela, aby sa jej priateľka trápila, tak ako ona pred desiatimi rokmi. Keď bola pri tom, ako zabíjali jej priateľov.
Lyria to mala ťažké. Bola mladá, mohla mať tak sedemnásť rokov a v živote zažila viac ako Mistle. Videla viac vrážd a spáchala proti svojej vôli veľa vrážd. Kradla len preto, aby mala čo jesť. A najhoršie pre ňu bola smrť Kayliegha. Umrela jej prvá láska. Keby bola Mistle ňou zabila by sa tam pri Nildor.
Mistle však videla oveľa viac v ten deň, ako Lyria. Videla, ako Kayliegh utiekol, keď sa začali biť, keď začali vraždiť jeho priateľov. Bolo mu to jedno, chcel zachrániť len seba. Mistle vedela, že Kayliegh bol sebec, no nechcela Lyrii nič povedať. Nechcela z jej priateľa spraviť niekoho zlého. Kayliegh nebol zlý, len niekedy nevedel, čo má robiť.
Mistle kráčala po poľnej cestičke ešte stále a nemala v pláne z nej zísť. Cestička viedla do lesa, vedela to, pretože takto išla už niekoľko krát.
Mistle sa rozhodla túto súťaž vyhrať a prežiť, no ešte nevedela, ako odstráni Lyrii bez toho, aby jej ublížila. Pošle ju za hranice. Lyria bola ešte mladá na smrť a so životom nemala také skúsenosti ako Mistle. Ona by za Lyriu položila aj život.
Vtedy, keď s Lyriou bojovala, Lyria vyhrala. Ako sa jej to asi podarilo? Nikdy predtým nad ňou nevyhrala. Že by to bolo naozaj tá mágia?
Mistle nemala rada mágiu a nemala rada ani ľudí, ktorí ju používali. Lyria by jej určite povedala, keby takú moc mala. S Weldou to bolo iné. Welda ju pomocou kúzel chránila. Chránila ju a všetkých jej priateľov. To bolo dobrá mágia. Prečo takto nevyužívajú mágovia túto moc? Prečo ju používajú na zlé veci, ako na boj? Nedokážu sa vyrovnať ostatným silou meča, preto ju používajú?
Mistle sa ešte viac zavinula do plášťa. Noc sa blížila. Cítila to. Nebolo to dobré znamenie, ale ak Mistle prežije znamená to, že je oveľa silnejšia, ako si myslela. A že má silu vyhrať túto zvrátenú súťaž!