Tajomná - démon

3. KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
jar, 6451

Lyria sedela pri ohni a zohrievala sa. Ešte stále sťažka dýchala. Uvedomovala si, že práve zachránila Reefovi život. Mala z toho dobrý pocit, no i tak ju niečo ťažilo. Nechápala nič, čo sa stalo predtým ako sa vrátila.
„Si v poriadku?" Opýtala sa Mistle, ktorá si k nej prisadla. Lyria pokrútila hlavou.
„Tak mi povedz teda, čo sa deje," vyzvala ju. Lyria váhala. Mohla to Mistle povedať. Áno, mohla. Mistle bola predsa jej najlepšia priateľka.
„Dnes, keď som bola po to v meste stretla som niekoho. Neboli to obyčajní vojaci. Boli to... elfovia," povedala. Mistle vyvalila na ňu svoje oči.
„Elfovia?" Lyria prikývla.
„Zastavili ma a povedali mi, že som nejaká Andora..."
„Oni ťa nazvali Andorou?" Opýtala sa Mistle znova. Lyria prikývla. Mistle sa začala smiať. Lyria sa na ňu spýtavo pozrela.
„Andora je meno z príbehov, ktoré si vymysleli ľudia, ktorí cestujú do Ragnaru. Hovorí sa o nej, že to je poloelfka, ktorá ovláda mágiu. Chodila po svete a zabíjala nepriateľov, no potom že vraj v jednej zemi umrela. Chudera, ani sa jej nečudujem. Zažila viac ako zažil, čo i len obyčajný elf," zasmiala sa Mistle.
„Nie je to len obyčajný príbeh," povedala Welda, ktorá k nim akurát prišla.
„Andora naozaj exituje."
„Ako to môžeš vedieť?" Opýtala sa Mistle.
„Lyria, môžem s tebou hovoriť?" Povedala smerom k nej a Mistle si nevšímala. Lyria prikývla a nasledovala Weldu.
Welda zastala, keď boli dostatočne ďaleko od ich tábora, aby ich nikto nepočul. všade bola tma a keby Lyria nemala elfský zrak asi by nič nevidela.
„Ako vieš, že niekto taký existuje?" opýtala sa Lyria Mistleinú otázku.
„Pretože som ju stretla," povedala Welda a usmiala sa na ňu. Lyria na ňu vyvalila oči, no vtom si uvedomila, že Welda jej už raz o nej rozprávala.
„Veríš mi?" Opýtala sa tentoraz Welda. Lyria prikývla.
„Nezabúdaj, i keď elfovia sa môžu niekedy mýliť sú to tie najmúdrejšie stvorenia na svete. Nehovorím to preto, že by som bola aj ja elfkou, ale preto lebo to je pravda. A čím je elf starší tým je múdrejší.
Za tú dobu ako som tu, som sa naučila elfom veriť. Mala by si aj ty, keďže si tiež elfka. Neviem, čo je na to, čo ti tí elfovia povedali pravda, ale skús to nejako prijať. Proste stačí veriť," povedala.
„Ale ja som Lyria. Žiadna Andora!" Vyprskla.
„A ty tomu veríš?" Opýtala sa jej pokojne Welda. Lyria odhodlane prikývla.
„Verím tomu, čo som," odvetila.

Aylonwir,
Saura,
jar, 6451

Lyria spolu s Nildor sa nachádzali v dedine zvanej Saura. Lyrii sa tu páčilo. Ľudia tu neriešili či sú zlodeji alebo nie. Nezaujímalo ich to. Saura nemala veľa obyvateľov a nachádzala sa južne od Ragnaru.
Nildor prechádzali uličkami dediny. Bol krásny slnečný deň a tak si ho tu prišli spríjemniť. Namierené mali do malej Sauranskej krčmy.
Lyria s Mistle išli na konci skupiny a na čele išiel Giselher s Weldou. Lyria si len teraz uvedomila, že Nildor sú pre ňu ako rodina. Naozaj ich mala rada. Hlavne Kayliegha. Nevedela si predstaviť život bez neho.
Lyria ho dobehla a chytila ho za ruku a Mistle nechala za sebou. Kayliegh sa na ňu jemne usmial.
Spolu s ním pokračovala v ceste.
Keď sa konečne dostali na to miesto kde stála malý dom vošli doň. Ako prvý išiel Giselher a posledný išiel Nissir. Všetci si sadli za jeden veľký stôl, ktorý tu čakal na nich.

Aylonwir,
Saura,
jar, 6451

„Povedz im, že sú tu," pošepkal vysoký chlap malému chlapcovi.
„Naozaj sú tu?" Opýtal sa začudovane chalan. Vysoký muž ho utíšil pohľadom.
„Nepýtaj sa a utekaj!" Zasyčal naňho. „Nemáme veľa času," dodal.
Chlapec len prikývol a rozutekal sa von zadnými dverami krčmy.