Tajomná - démon

7. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar – Ragnarský zámok,
koniec leta, 6453

U všetkých bohov, Lyria vstávaj! Čo robíš na tom stole. Máš desať minút na to, aby si sa stihla prezliecť. Lyria! Počuješ ma vôbec?" Lyria len prikývla. Oči mala zavreté.
Zobudilo ju to ako niekto zavrel dvere. Vôbec nevedela, kto bol vedľa nej a kto ju vlastne budil, no vedela, že ak nevstane tak bude mať problém.
Lyria sedela na stoličke a rukou sa opierala o stôl. Keď sa chcela vystrieť cítila ako ju bolí celý chrbát. To takto spala celú noc? A ako sa vlastne dostala ku stolu.
Zrazu si Lyria všimla na stole vedľa nej otvorenú knihu. Presne vedela aká to je kniha. Bola to tá, ktorú jej dala Nolme. Lyria tomu nerozumela.
Kniha bola otvorená a Lyria si všimla, že je na tej strane niečo napísané. Predtým to tam však nebolo. Kto to tam asi napísal?
Lyria si zrazu uvedomila, že to už niekde videla, alebo zažila. Písalo sa tam o tom démonovi a o tom ako ona bola pri tom, keď vznikol. Bol to jej sen! Lyria nerozumela tomu. Kto to mohol napísať?
Vtom si všimla napísané niečo iným písmom. Lyria presne vedela, čo to je. Bolo to maličkým písmom, no keď sa pozrela bližšie vedela to prečítať. Bolo to to, čo mal ten démon napísané na ruke. Jediný problém bol však taký, že Lyria tomu vôbec nerozumela.
Lyria si zrazu spomenula, že Luinn zomrel v jej sne. Ale ak ten démon bol skutočnosť a všetko to ostatné znamená to, že Luinn je tiež mŕtvy? Lyria nevedela či má kvôli tomu plakať. Ak bol Luinn mŕtvy znamenalo to, že jej sen je pravda, ale ak nebol tak sa to môže stať. Luinn bol jej priateľ i keď on to tak možno nevnímal. Bola možno zlodejka, ale mala srdce. Aj keď odvtedy ako zomreli jej priatelia z Nildor si sľúbila, že už nikoho tak nebude mať rada.
Znova niekto vošiel dnu. Lyria sa pozrela ku dverám. Vo dverách stál muž s blonďavými vlasmi. Lyria sa usmiala a rozbehla sa k nemu a objala ho. Bol to Luinn a nebol mŕtvy.
Luinn zmätene stál a nevedel, čo má robiť. Lyria sa od neho odtiahla s úsmevom na perách.
„Si v poriadku?" opýtal sa Luinn zmätene. Lyria nadšene prikývla.
„Tak si pohni," povedal znova a zavrel za sebou dvere.

♦ ♦ ♦

Lyria sa natiahla. Chrbát ju ešte stále bolel. Popravde sa na stole dosť zle vyspala. Nepamätala ako sa dostala do izby, nie to ešte ku stolu. No jedno vedela isto, ak Luinn nie je teraz mŕtvy tak určite za chvíľu príde jeho smrť. Lyria cítila, že toto nebol len tak obyčajný sen. Jej život bola ako hádanka a tento sen jej mal poskytnúť odpovede. Ona tomu však vôbec nerozumela.
„Pripravená?" opýtal sa jej Alyatur, ktorý mal s ňou dnes cvičiť. Lyria len nemo prikývla, potom zobrala do ruky Lossien a podišla na miesto kde mala cvičiť. Bol tam ešte Luinn a Tourion, ktorý dohliadali na jej výcvik.
Lyria podala Alyaturovi svoj meč a on na ňom pomocou kúzla urobil ochrannú vrstvu, ktorá ich mala chrániť pred poranením.
Lyria si potom svoj meč vzala späť a pripravila sa na boj.
Alyatur sa rozbehol oproti nej, ako prvý. Lyria sa mu nestihla vyhnúť a tak ju Alyatur zasiahol rovno do ramena.
„Au!" vyprskla Lyria. Alyatur sa zasmial.
„Ešte raz nebola som pripravená," povedala pokojnejšie.
Tentoraz zaútočila prvá ona a Alyatur sa jej s ľahkosťou vyhol a potkol ju. Lyria spadla na zem. Nerozumela tomu. Ešte včera jej to v poriadku išlo, no dnes len prehrávala.
Tourion sa na ňu spýtavo pozrel. Lyria len pokrčila plecami a postavila sa.
Alyatur neváhal a zaútočil. Lyria sa takisto zahnala svojim mečom a odrazila jeho meč. Alyatur sa zas zahnal a Lyria sa zapotácala dozadu, no nespadla.
Alyatur sa pripravil na ďalším úder. Lyria to nečakala a ledva sa vyhla. Alyatura sa znova zahnal mečom tentoraz po jej hlave. Lyria sa skrčila a tak sa vyhla.
Alyatur sa od nej vzdialil. Lyria nevládala. Čo sa to s ňou deje?
Alyatur zaútočil znova a Lyria jeho úder zachytila. Ako náhle to urobila Alyatur svoj meč povolil a zahnal sa po jej ľavom boku. Lyria sa od bolesti takmer rozplakala. Rukou sa chytila za bok. Alyatur k nej podišiel bližšie, keď videl, že niečo nie je v poriadku s ňou.
„Si v pohode?" opýtal sa jej. Vtom ho Lyria kopla a mečom naňho zaútočia. Alyatur ledva zachytil jej úder. Lyria s mečom mlátila všade naokolo. Bola tak zaujatá bojom, že si nevšímala, čo sa deje okolo nej.
Nevšimla si ani to, ako Alyatur spadol bez zbrane zhrozený na zem. Lyria proste neváhala a pripravila sa na ďalší úder, na ten posledný.
Vtom ju nejaké ruky chytili zozadu a začali ju ťahať od Alyatura preč. Až vtedy si Lyria uvedomila, čo spravila. Chcela Alyatura zabiť. Čo sa to s ňou u všetkých bohov deje?
Niekto jej zobral meč a Lyria ostala bez zbrane. Ten niekto si ju otočil k sebe a Lyria sa dívala do krásnych modrých očí elfa.
„Ja som nechcela," povedala takmer pošepky. Tourion mlčal. Nevedel, čo jej má na to povedať. Potom ju pomaly pustil, akoby sa uisťoval či znova neurobí nejakú hlúposť.
Luinn zatiaľ pomohol Alyaturovi. Lyria sa cítila previnilo. Takmer sa neovládla. Keby tu neboli Tourion s Luinnom asi by Alyatura zabila.
Lyria bola sklamaná. Takmer sa rozplakala. Za všetko mohlo to kúzlo. Keby ho nikdy nevyslovila nebolo by sa to stalo. Čo sa to z nej len stalo.
Lyria odhodila svoj meč a rozutekala sa naspäť do zámku. Nechcela ešte niekomu ublížiť. Lyria ani nevedela kadiaľ beží, popravde sa trochu stratila v zámku. Nepoznala to tu. Táto chodba bola tmavá a tichá, nikto tu nebol. Zámok bol veľký a Lyria ho aj tak celý nepoznala, pretože do niektorých častí mala zakázané chodiť.
Lyria otvorila prvé veľké dvere, ktoré mala hneď po ruke a vstúpila dnu. Nevedela, či ju niekto sledoval alebo nie. Bolo jej to jedno.
Lyria si zrazu uvedomila, že je v knižnici. Knižnica bola obrovská. Lyria nevedela o nejakej knižnici v zámku nič, no keby vedela asi by ju tam ani nepustili.
Lyria sa smutne prechádzala pomedzi plné regáli kníh. Nehľadala nič konkrétne, no sme tam sa pri niečom zastavila. Zvyčajne to boli len obyčajné rozprávky.