Tajomná - démon

1. KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
jar, 6451

Sever lesa Benyn bol veľmi nebezpečný. Nie kvôli príšerám, ktoré tu žili, totiž v Benyne žiadne príšery neboli, ale kvôli zlodejom. Kráľ tu už neraz poslal svojich vojakov, no tí sa buď vrátili bez toho, aby tu niečo našli alebo sa nevrátili vôbec. Kráľ sa raz rozhodol, že tento les spáli a aj tak urobil. No skôr, ako sa plameň ohňa dotkol, čo i len jediného stromu zhasol. Les bol očarovaný. Les Benyn bol kúzelný. Kráľ to nakoniec vzdal. Vtom však zistil, že títo zlodeji mu behajú po meste a kradnú, čo sa im páči. Nakoniec ich aj chytili, no skôr, ako ich popravili zlodeji zmizli bez jedinej stopy.
Okolo lesa viedla cesta, po ktorej často išli kone. Ona však vedela, že dnes bude iný deň, výnimočných pre jej druhov. V meste sa totiž dozvedela, že dnes tadiaľto má ísť princ Melluin „Namyslený". Tak ho volali.
Les bol ticho, akoby aj on bol v napätí. Ona stála prikrčená na vetve jedného vysokého stromu. V lese nebola sama, ktorá čakala na prichodiaceho princa. Bola tu s ňou jej priateľka Mistle.
Čakala...
Zrazu niečo začula. Boli to konské kopytá, ktoré po ceste ťahali koč. Okamžite ho uvidela svojím elfským zrakom. Nebol ďaleko. Prikrčila sa ešte viac, keď videla ako rýchlo sa k ním koč približuje. Musela byť nenápadná a ukradnúť, čo najviac. To bolo jej zameranie. Rýchlo a nenápadne.
Koč bol pri nej. Rýchlo sa presunula na koniec vetvi a potichu skočila na strechu koča. Modlila sa, aby to zdola nikto nepočul. Nemala veľa času. Cez tvár si dala šatku, aby nikto nezistil, čo je zač.
Poobzerala sa navôkol seba, no okrem vojakov, ktorí išli vpredu nikoho iného nevidela.
S ľahkosťou sa prehupla cez veľké okno do koča. Sedel tam muž. Bol starší ako ona. Mal čierne vlasy a hnedé oči. Bol to princ Melluin.
Keď ju uvidel takmer vykríkol, no ona mu priložila dýku na hrdlo.
„Ani o tom neuvažuj," zasyčala potichu naňho. Princ na sucho preglgol. Natiahla k nemu ruku. On sa na ňu zmätene pozrel. Nechápal. Zamračila sa naňho a dýku mu pritisla tesnejšie k hrdlu.
„Ty vieš, čo chcem," zasyčala netrpezlivo. V tom Melluin vytiahol odniekiaľ vak s peniazmi a podal jej ho. Ona ho rýchlo schmatla.
„V skutočnom boji by si utiekol, ty vôbec nie si, ako tvoj otec," zasyčala nakoniec naňho a vymrštila sa na strechu koča. Nik si našťastie nič nevšimol.
Víťazne sa usmiala. Postavila sa na strechu koča a skočila na jeden konár. Šmyklo sa jej... Rukami sa však zachytila konára. Teraz bola videná. Koč našťastie zabočil doľava a ona ho už nevidela.
Vydýchla si a zoskočila na tvrdú zem. Potom rýchlo vbehla do lesa.
Keď bola hlbšie v lese zastala a dala si dole šatku z tváre.
„Máš niečo?" Zaznel hlas spoza jedného zo stromov. Usmiala sa a zdvihla do vzduchu malý vačok. Spoza jedného zo stromov vyšla postava. Bola to žena, bola vysoká a štíhla. Čierne vlasy mala zapletené vo vrkoči a mala krásne výrazné zelené oči. Bola to jej priateľka Mistle.
Mistle sa usmiala.
„Otvor to! Čo si myslíš, že v tom je?!" vyhŕkla na ňu. Ona sa len na ňu usmiala a otvorila malé vrecúško. Vtom sa zarazila a vytiahla odtiaľ mincu. Nahnevane hodila vrecko s peniazmi na zem a z jej úst vyšlo hneď niekoľko nadávok.
„Vážne sú falošné?" zasmiala sa Mistle.
„On ma oklamal," povedala nahnevane. Mistle sa začala smiať.
„Čo je na tom smiešne?!" vyštekla na ňu.
„To, že ťa oklamal Namyslený," odvetila Mistle pokojnejšie.
„Mala som ho zabiť," zamrmlala.
„Ale, moja drahá Lyria, to sa stáva," upokojovala ju Mistle.
„Áno, stáva. Ale nie mne! Ja toho kráľovského bastarda zabijem, to ti prisahám," zavrčala Lyria. Mistle sa len zasmiala.

Aylonwir,
Benyn,
jar, 6451

Bol už večer, keď Mistle s Lyriou prišli do tábora. Oheň už horel.
Lyria išla hneď za Mistle, ešte stále nahnevaná z dneskajšieho lovu.
Všetci okrem Giselhera sedeli okolo ohňa a smiali sa. Mistle prišla ako prvá a sadla si k menšiemu chalanovi, ktorý bol tak starý ako ona, no pomaly o hlavu nižší.
Lyria sa poobzerala na ľudí okolo ohňa a keď pohľadom zazrela Kayliegha sadla si k nemu. Kayliegh bol o niečo vyšší ako ona a mal statnú postavu. Mal čierne krátke nezvyčajné vlasy – po bokoch ostrihané na kratučko a v strede ich mal o niečo dlhšie. V tme síce nevidela jeho oči, no vedela, že sú krásne sivé.
Kayliegh bol Lyriin priateľ. Boli spolu asi osem mesiacov a Lyria ho skutočne milovala.
Hlavou sa oprela o jeho rameno a usmiala sa. Cítila jeho teplo a bola pokojnejšia. Kayliegh ju chytil za ruku.
„Kde je Giselher?" opýtala sa Mistle.
„Ešte sa nevrátil," odvetila jej elfka s krátkymi hnedými vlasmi, ktorá sa volala Welda.
Lyrii to bolo naozaj jedno. Bola šťastná, že je opäť s Kaylieghom.
Zrazu k nim prišla vysoká statná postava. Lyria vedela, že je to Giselher. Giselher mal blonďavé vlasy a modré oči ako elf, i keď on elf ani zďaleka nebol. on bol vodca ich skupiny, ktorá sa nazývala Nildor. Nikto nevedel zo skupiny ako vznikol ani, čo znamená, no Lyrii prišiel veľmi povedomí. Akoby ho už niekde počula.
Lyria sa naňho usmiala. Giselher si sadol vedľa Weldy.
Všetci len tak mlčky sedeli a dívali sa do ohňa. Lyria sa ešte viac pritúlila ku Kaylieghovi. I keď žila v lese neľutovala to. Milovala lesy a milovala Kayliegha, bola šťastná, že túto radosť môže zdieľať s ním.
„Aký ste mali dnes deň?" opýtal sa a sadol si vedľa Weldy. Welda, i keď bola elfka, bola Giselherova priateľka.
„Ja, Nissir a Kayliegh sme dnes boli na love," povedal Reef a ukázal na troch zajacov.
„Výborne," pochválil ich Giselher.
„Ja som ostala v tábore a urobila oheň," povedala tentoraz Welda a zasmiala sa. Giselher sa na ňu nežne usmial.
„A vy?" opýtal sa Lyrie a Mistle. Mistle sa zachichotala a Lyria ju prebodla pohľadom.
„Okolo lesa dnes išiel koč. Najprv sme nevedeli, kto v ňom ide a rozhodli sme sa, že ho okradneme," začala Mistle. Pravda však bola taká, že oni presne vedeli, kto v tom koči bol.
„Keď sa Lyria vkradla do koča zistila, že to kráľovský koč. A v ňom nesedel nik iný ako princ. Lyria ho okradla, no potom..."
„Bola som oklamaná," zavrčala Lyria. Kayliegh sa zasmial. Lyria sa naňho pozrela svojimi hnedými očami, no nič nepovedala.
„Nebola to nejaká pasca?" opýtal sa vážnejšie Giselher. Mistle pokrútila hlavou.
„Nik za nami nešiel," odvetila. Giselher vážne prikývol. Keby ich niekto sledoval museli by sa presťahovať. Lyria sa nechcela nikde inde sťahovať. Tu sa jej páčilo a cítila sa tu dobre.