Tajomná - démon

19.KAPITOLA

Aylonwir,
Benyn,
zima, 6453

Na noc ostali Andora s Mistle vo víliom meste. Bolo tu krásne, ale zajtra to tu museli opustiť. Andora vedela, že sa ešte musí súrne porozprávať s Weldou. Musela jej povedať všetko. Andora bola ohromená tým, čo dokázala, keď povedala Welde, aby začala používať mágiu. Ona vlastne mohla za to, že vznikli Nildor. Ona sama ich stvorila. Ale boli tu veci, ktoré ju zaujímali ešte viac.
Andora zaklopala na dvere a vošla do bieleho domu, kde ich predtým odviedli víly. Dnu bola Welda spolu s nejakou vílou, ktorú poslala preč hneď, ako uvidela Andoru. Potom jej naznačila, aby k nej podišla bližšie. Cez sklenenú strechu bolo vidno krásne hviezdy.
„Čo sa deje, Andora?" opýtala sa Welda a usmiala sa na ňu. Welda bola ako Andorina mama.
„Len som sa s tebou chcela osamote porozprávať," odvetila Andora. Welda chytila Andoru za ruku a ťahala ju bližšie k oknu.
„Povedz mi, čo máš na srdci," vyzvala Andoru Welda.
„Ako si vedela, že som, kto som?" opýtala sa Andora.
„Ako by som si nemohla spomenúť na priateľku, ktorá ma zachránila. Som ti veľa dlžná, Andora."
„Nie si mi nič dlžná. Tvoji priatelia sú mŕtvi," odvetila Andora smutne.
„Boli to aj tvoji priatelia nezabudni."
„Na nich sa nedá zabudnúť. žila som s vami necelých desať rokov a vôbec som netušila kto som. Keď som prišla do Ragnaru otvorili mi oči," povedala.
„Kto ti otvoril oči?"
„Moji skutoční priatelia," odvetila Andora vážne.
„Ako vieš, že sú to tvoji praví priatelia?"
„Pretože oni ma nasledujú až zo Slobodného Fjordu. Oni by išli so mnou aj do samotného pekla. Sú so mnou, pretože ma majú radi," povedala Andora. Welda sa usmiala.
„Ty si mi dala novú šancu na život. Ten sa však rýchlo skončil v Saure. A vtedy som sa znovu prebudila. Prebudila som sa s tým, že všetko mi zrazu prišlo jasné. Všetko som pochopila a to len vďaka tebe," odvetila Welda. „Nildor je už možno dávno mŕtvy, ale navždy ostane v našich srdciach," dodala smutne.
„Nildor nie je mŕtvy! Pokiaľ si tu ty, Mistle a ja. My sme členmi Nildoru a kým žijeme Nildor nezanikol. My sme Nildor," odvetila jej Andora. Welda sa usmiala.
„Mám na teba ešte jednu otázku. Prečo sa nazývame Nildor?" opýtala sa nakoniec Andora.
„Nildor znamená Mocný. Bol to upírsky rod, z ktorého pochádzala jedna moja priateľka..."
„Ako sa volala?" skočila jej Andora do reči.
„Volala sa Rodlin. Ona..."
„Zabíja démonov. Poznám ju," znova jej skočila od reči Andora. Welda sa na ňu ohromene pozrela.
„Nildor, pretože dokážeme zmeniť svet, pretože sme mocní. Ale teraz už je neskoro," povedala Welda.
„Nikdy nie je neskoro. Sme možno len tri. Ale spolu odkážeme veľké veci," Andora sa odmlčala. „Welda, vieš, čo je Fell?" opýtala sa nakoniec.
Welda sa na Andoru pozrela.
„V jednej knihe som o niečom takom čítala. Jediné, čo si z toho pamätám bolo: Ak chceš Fell nájsť, hľadaj svojim srdcom."
Zrazu Andoru niečo napadlo. Jej srdce ostalo na jednom mieste. Na mieste, kde to pre ňu všetko, ako pre Lyriu skončilo. Zajtra odídu spolu s Mistle na to miesto. Na miesto do hôr. Do Tháru!

♦ ♦ ♦

Andora si zapla plášť a prehodila si tašku cez plece. Nastal čas kedy musia odísť. Odísť hľadať Fell. Andora zistila, že musia ísť do Tháru. Tam možno niečo nájdu, niečo viac.
„Dúfam, že sa ešte znova niekedy stretneme," povedala Welda, ktorá sa rozhodla ich odprevadiť. Andora s Mistle sa na ňu usmiali.
„Welda, my sa určite ešte stretneme. Cítim, že ty budeš viac, ako len strážkyňa lesa Benyn," povedala Andora, keď k nej Welda podišla bližšie. Welda ju objala a takisto aj Mistle.
„Zbohom. Nájdite to, po čom vaše srdcia túžia. Veľa šťastia," povedala im ešte.
Andora sa na ňu posledný krát usmiala a otočila sa s Mistle na odchod. Teraz mierili na juh do Čiernych hôr.
Spoločne s Mistle vyšli zo zeleného lesa späť do toho zimného. Slnko svietilo takisto , ako včera. Andora s Mistle už cestovali tri dni a vpred ich poháňala nádej. Andora rozmýšľala, ako sú na tom ostatní súťažiaci. Ešte včera jedného z nich zabili takže to znamenalo, že ich je len päť. Welda im ukázala na mape kde sa práve nachádzajú a takisto im aj jednu darovala. Podľa Andoriných výpočtov sa do Tháru mali dostať už zajtra ráno ak budú cestovať celú noc.
„Takže je to pravda. Ty nie si Lyria," povedala po dlhej chvíli Mistle. Andora prikývla.
„A kto som podľa teba teraz?" opýtala sa jej Andora.
„Si hrdinka z toho príbehu, ktorý nám vyrozprávala Welda kedysi," odvetila. Andora sa usmiala.
„Nemusíš tak o mne rozprávať. Pre teba môžem byť stále Lyria."
„Ale keď z Lyrie v tebe už nič neostalo," namietala Mistle. Andora zastala a pozrela sa do jej zelených očí.
„Lyria je kus zo mňa. Ja som ona stále a len pre to, že som zistila kto skutočne som neznamená, že som niekto iný. Som tá elfka, ktorá s tebou kedy si kradla, tá, ktorá s tebou sedela pri ohni..."
„Ale už nie si moja najlepšia priateľka," skočila jej Mistle do reči. Andora mlčala. Mistle mala pravdu. Boli síce kamarátky, ale Andora ju nepovažovala za najlepšiu, pretože vedela, že Mistle by s ňou z Aylonwiru neodišla.
Mistle mala slzy na krajíčku. Otočila sa od Andory a kráčala vpred. Andoru to mrzelo. Aj ona sa otočila a smutne kráčala za Mistle. Nakoniec mala len Mistle pravdu. Zmenila sa a nie len správaním, ale zmenila aj celú samú seba. Už nebola tá malá Lyria. Teraz to bola Andora, ktorá v živote dosiahla oveľa viac, ako len vykradla nejakú banku.