Tajomná - démon

9. KAPITOLA

Aylonwir,
Ragnar – Ragnarský zámok,
začiatok jesene, 6453

Máš niečo?" opýtal sa Tourion. Lyria prikývla.
„Pozri sa na toto," povedala a podala Tourionovi list.

Prisahám, že patrím do skupiny Nildor, ktorá chce zvrhnúť kráľa z trónu. Zaväzujem sa prísahou, že nikdy nevyzradím jej člennou a to ani vtedy, keď budem musieť umrieť, pretože oni budú stáť za mnou a pomôžu mi.
Ľudstvo nebude v bezpečí pokiaľ bude vládnuť on, pretože on je ten, ktorý zavrhne tých dobrých do hlbín zla!
Prisahám, že sa podmaňujem rozkazom Nildoru.
Nildor sa raz stane vládcom!
Neér

Tourion na to pozeral dosť dlho.
„Vieš, čo to znamená?" opýtala sa Lyria.
„Že ten kto to to napísal vie o Nildor niečo viac," povedal Tourion a pozrel sa na Lyriu svojimi modrými očami.
„A okrem toho to znamená, že Nildor nie je skupina povstalcov alebo zlodejov, ale je to meno. Meno nejakej osoby. Veľmi významnej osoby," dodala Lyria. Tourion prikývol.
„Tá osoba mala nejaký negatívny vplyv na túto zem," doplnil.
Zrazu začuli z vonku nejaký zvuk. Lyria sa zmätene pozrela na Touriona. Tourion sa zas pozrel na dvere.
Lyria spolu sním k nim podišli. Opatrne ich otvorila.
Zrazu si všimla, že všade sa svieti a po chodbách behajú znepokojení sluhovia a slúžky, vojaci a stráže. Niečo sa deje!
„Čo sa stalo?" zastavil Tourion jednu zo slúžok, keď s Lyriou vyšli von.
„Vražda!" povedala znepokojene slúžka. Lyria si všimla v jej očiach strach.
„Kde?" opýtal sa znepokojene. Slúžka ukázala prstom za seba. Tourion s Lyriou sa tam rozbehli. Lyria ničomu nerozumela. Čo sa tu deje? Má niekto v úmysle všetkých povraždiť alebo čo?
Lyria si všimla po zemi červené šmuhy a zrazu si spomenula na svoj sen. Aj tam boli také šmuhy. To však ešte nič neznamenalo.
Tourion zrazu zastal a Lyria takmer doňho vrazila. Postavila sa vedľa Touriona a pozrela pred seba, aby videla na čo Tourion tak pozerá. Lyria nemohla uveriť vlastným očiam.
Na zemi ležalo krvavé telo. Teda ak sa to tak dalo nazvať. Už len zvyšky tela. Lyria nevedela či je to muž alebo žena. Lyrii sa znovu prehral celý jej sen v hlave, ktorý sa jej sníval minulý mesiac. Bolo to predsa len dávno, no ona naň nezabudla. Toto nemuselo ešte stále znamenať, že to má niečo spoločné s jej snom až kým si nevšimla na stene nad mŕtvym telo veľké písmeno x. Lyria sa len v duchu modlila, aby to telo na zemi nebol Luinn.
Človek ležiaci na zemi mal tvár úplne zdeformovanú a chýbali mu ľavé končatiny. Lyrii prišlo zle, keď to videla. Ak bol toto Luinn tak jej sen sa stal skutočnosťou. A ak nie...
„Uhnite! Čo sa tu deje?" vykríkol niekto spoza nej. Lyria si všimla, že pomedzi ľudí stojacich naokolo si nejaký muž bojuje pomedzi nich cestu. Bol to Luinn. Lyrii odľahlo a keby nestála na chodbe uprostred toľkými ľuďmi asi by ho objala. Kto však bol ten kto ležal ne zemi.
„To bola ona!" niekto za Lyriiou zakričal. Zrazu sa jej chopili dvaja vojaci a Lyria sa nemohla hýbať. Luinn sa na ňu zmätene pozrel.
„Kto to povedal?" opýtal sa Luinn a oči nespúšťal z Lyrie, ktorú držali dvaja vojaci.
Spomedzi ľudí vyšiel muž. Lyria ho nepoznala. Bol nízky a mal čierne vlasy. Až teraz Luinn odvrátil od nej zrak a pozrel sa na toho muža.
„Prečo si to myslíš?" opýtal sa ho chladne Luinn.
„Je to predsa zlodejka. Čo iné ste čakali, keď si ju tu došikujete, že bude poslušná a riadiť sa pravidlami kráľa? Prečo sa asi pridala ku Nildor. Preto lebo sa nechcela riadiť kráľovými pravidlami. Ona za to môže!" povedal muž. Luinn sa znova pozrel na Lyriu a ona len pokrútila hlavou.
„Nebola to ona ja to môžem dokázať," povedal Tourion. Luinn sa teraz pozrel na neho.
„Celú dobu bola so mnou," povedal.
„Ako to môžeš povedať? Ja som ju videl ty klamár!" zahučal doňho čiernovlasý muž. Tourion sa naňho chladne pozrel jeho tmavými modrými očami.
„Prečo hádžeš všetku vinu na ňu? Pretože nedokážeš pomyslieť na to, že by to spravil hocikto iný žijúci na zámku? To že patrila k Nildor je už dávna minulosť! A pokiaľ na to nedokážeš zabudnúť, potom Nildor dokázali viac ako ty alebo hocikto iný. Bola možno zlodejka, ale nebola vrahyňa. A je len na ostatných či mi budú veriť," povedal a nespustil pohľad z muža.
„Puste ju," povedal Luinn a vojaci pustili Lyriu, ktorá podišla k Tourionovi.
„Takže ešte raz, čo sa tu stalo?" opýtal sa znova Luinn.
„Niekto zavraždil... nevieme koho."
„Dobre takže niekto zavraždil niekoho. Nevieme vôbec nič. Nepoznáme vraha a ani obeť," povedal nahnevano Luinn a naznačil vojakom, aby zakryli mŕtve telo.
„Po zámku nám behá vrah, ktorý za sebou zanecháva takéto značky," povedala Lyria a ukázala na stenu. A ja asi viem kto to bol, povedala v duchu. Tourion sa na ňu pozrel, no nevyzeral byť prekvapený. Spýtavo sa na Lyriu pozrel. Lyria prikývla. Tourion jej rozumel.

♦ ♦ ♦

„Mala som sen," začala Lyria. Stála v miestnosti spolu s Tourionom, Alyaturom, Faileonom, Nolme a Narmorou, ktorí sa na ňu dívali.
„Vtom sne som sa nachádzala pod hradbami v jednej chodbe..."
Lyria im vyrozprávala celý príbeh s démonom, no to, že démon sa na ňu premenil vynechala. Nechcela, aby si niekto z elfov myslel, že démon je ona.
Keď skončila Narmora sa na ňu ohromene dívala.
„Takže nám chceš povedať, že na tomto zámku existuje démon, ktorý požiera ľudí a za sebou zanecháva stopy?" zasmiala sa Narmora nakoniec. Všetci ju prebodli pohľadmi.
„Nie, chcem tým povedať, že je tu niekto kto stvoril démona, ktorý ho posilňuje tým, že ten človek zabíja preňho ľudí a kŕmi démona nimi," vysvetlila Lyria. Nolme si povzdychla.
„Ak je to naozaj pravda to čo tu hovoríš, kto by to asi tak urobil, keď tu nikto nepozná kúzla?" opýtal sa Alyatur. Lyria pokrčila plecami. Na niektoré otázky ani na nepoznala odpovede.
„Existuje tu však niekto kto dokáže čarovať a možno aj vám dokáže pomôcť," začala zamyslene Lyria.
„Volá sa Yontarill a býva v meste Hisch," povedala Lyria nakoniec. „Možno on dokáže povedať kto toho démona stvoril a kto ho teraz využíva vo svoj prospech. Mali by ste ísť za ním. Ja nemôžem som síce slobodná, ale takisto spútaná v tomto zámku. Musíte zistiť odpovede na niektoré otázky, pretože ja nemôžem," dodala ešte.
Alyatur prikývol.
„Dobre teda, veríme ti," povedal Faileon. Lyria nerozumela tomu, ako rýchlo si u nich dôveru vybudovala.
„Musíte vyraziť, čo najskôr," povedala.
„Vyrazíme zajtra ráno. Nepôjdeme všetci. Musí tu niekto ostať," povedal Tourion.
„Ja tu ostanem," navrhla sa Narmora. „Vy choďte," dodala. Ostatní prikývli. Lyria bola spokojná, že sa jej podarilo presvedčiť elfov, keďže na zámku jej nikto iný nedôveroval tak ako oni.
Boli ako jej priatelia, ktorých poznala už veľmi dlho.