Tajomná - démon

ARANISS

   Araniss stála v nejakom neznámom lese. Nevedela kde sa nachádza, bola stratená. Ničomu nerozumela. Ako sa mohla pri love dostať tak ďaleko? Nevedela, ktorou cestou má ísť. Všade bola hmla a tá jej znemožňovala výhľad.
I keď bola Araniss vlkodlak nedokázala sa dostať naspäť. Mala len sedemnásť a bola neskúsená. Všetci ju upozorňovali, že nemá sama chodiť na lov, pretože sa môže veľmi ľahko stratiť. A ona neposlúchla.
Modlila sa, aby našla cestu späť. Veľa krát počula od členov jej svorky o Zakázanom lese, ktorý sa nachádzal za hranicami Aylonwiru. Ak sa Araniss nachádzala v tom lese bola vo veľkom nebezpečenstve.
Zrazu si Araniss všimla svetlo. Premenila sa na vlka a rozbehla sa k nemu. Jej vlkodlačí zrak bol oveľa lepší ako ten ľudský.
Araniss spomalila, keď z lesa vyšla. Nachádzala sa na nejakom otvorenom priestranstve a na jeho konci sa niečo nachádzalo. Bolo to veľmi ďaleko a pretože bola noc tak Araniss nevedela rozoznať, čo to je.
Tu sa už hmla nenachádzala a preto aj lepšie videla okolie, v ktorom sa nachádzala. Nepoznala to tu. Niečo ju však ťahalo k tomu, čo sa nachádzalo na konci tejto cesty, ktorá viedla do temnoty noci.
Araniss nezastavovala a stále bežala vpred v podobe obrovského čierneho vlka. Jej oči žiarili na oranžovo. To u vlkodlakov znamenalo, že okrem toho, že je nováčik, je nevinná. Takže ešte nikoho nezabila.
Keď Araniss bola dostatočne blízko toho, čo pred tým videla len ako nejakú šmuhu chcela zastaviť, no nešlo to.
Bežalo čoraz rýchlejšie a to proti svojej vôli. Čo sa to s ňou deje? Čo je to za silu, ktorá ju núti bežať ešte rýchlejšie a vpred? Araniss bola z toho zmätená. Boli to kúzla! Cítila ich.
Šmuha sa zmenila na zámok. Nebol to len taký zámok. Boli to len pozostatky toho, čo z neho niekto kedysi urobil. Mesiac sa vypínal vysoko nad zámkom. Našťastie nebol spln, no mesiac nemal od splnu ďaleko.
Araniss nakoniec zastavila až, keď sa dostala do srdca zrúcaniny. Všade sa nachádzali kusy skál. Araniss sa ani nepohla zo svojho miesta. Mala strach. Celé toto miesto bolo nasiaknuté mágiou.
Nakoniec sa premenila na človeka a svojimi oranžovými očami si premeriavala okolie.
„Pozrime sa koho to tu máme," začula odniekiaľ hlas.
„Akého nešťastníka sem nohy doviedli?" zasmiala sa žena.
„Nohy? Skôr laby," zasmial sa tentoraz muž.
Zrazu z tieňa vyšlo päť postáv, ktoré Araniss obkľúčili.
„Kto ste?" opýtala sa roztraseným hlasom. Postavy sa začali smiať. Araniss sa začala báť ešte viac.
„My sme upíry," povedala nejaká žena, ktorej Araniss nevidela do tváre.
„Čo odo mňa chcete?" pýtala sa Araniss ďalej.
„Moja milá, my od teba nič nechceme. To ty si vošla na naše územie. Nevieš, že upíry a vlkodlaci sú od dávna nepriateľmi?" položila jej otázku žena. Araniss pokrútila hlavou.
„To nie je možné. Upíry predsa neexistujú," oponovala nakoniec Araniss. Muž sa zasmial.
„Máš pravdu, ale jeden rod upírov predsa len prežil. Tí najsilnejší. Vieš, ktorí to sú?" opýtal sa jej ten muž, ktorý sa zasmial. Araniss ostala vystrašene stáť.
„Nildor," zašepkala nakoniec. Muž sa usmial.
„Presne tak a vieš prečo sme prežili? Pretože nám patrí moc ovládať démonov. A ty si vstúpila na naše územie. Rozhnevala si našich bohov, vieš čo to pre teba znamená?" opýtal sa jej muž. Araniss to vedela. Vedela, čo ju bude teraz čakať.
„Ale keďže ty si ešte moc mladá a slabá my z teba spravíme nástroj na zabíjanie. Budeš mocnejšia a budeš slúžiť nám," povedal iný muž.
Araniss mala slzy na krajíčku.
„Staneš sa démonskym upírom," zasyčala zas žena.
Zrazu všetci k nej pozdvihli ruky a začali vyslovovať slová: „Feldius ellens luirus pianse adarr."
Araniss spadla v slzách na zem. Ona nechcela byť upír. Bola hrdá na svoj rod. V duchu si opakovala slová vlčej prísahy k svojmu kmeňu. V tom sa s ňou niečo stalo. Akoby niekto prevzal kontrolu nad jej telom. Robil to, čo chcel a ona s tým nemohla nič urobiť, mohla sa len nevinne prizerať.
„Felpa povstala!" povedala žena démonskym hlasom. Z Araniss sa stal oveľa väčší vlk. Ostala vlkodlakom, no z papule jej trčali obrie upírie špicáky. Oči mala červené.
„Od dnes je tvoje meno Felpa Nildor! Pretože si bola prvý vlkodlak, ktorý sa odvážil prísť na naše územie. Ak chceš prežiť zabíjaj. Buď duchom a pohybuj sa v tieni. Si viac než si bola. Nájdi si svoje obete, ale aj priateľov! Choď do sveta a všetkým dokáž, že Nildor neumreli! Ber na seba podobu mocných a buď ako oni. Pomaly ich nič a ber si to, čo je ich. Celý svet nech bude patriť upírom! Choď Felpa Nildor!"