Poppy Walker

4*

,,Poppy,vstávaj! Ideme k Johnovi!"vošiel do mojej izby Max.

,,Choď sám a mňa nechaj spať,"zamrmlala som a spala ďalej.

,,Ale noták...mám pre teba prekvapenie a som si viac než istý,že sa ti to bude páčiť,"povedal a ja som otvorila jedno oko.

,,Daj mi 10 minút,"povedala som a on sa víťazoslávne usmial.

Postavila som sa z mojej vyhriatej postele a namierila si to do šatníka. Vybrala som si:

Vlasy si dala do strapatého drdola,na oči som si naniesla špiralu a potom som zišla dole.

***

Po raňajkách sme išli hneď k Johnovi. Čudovala som sa,že prečo Max nevystupuje a John práve naopak-nastupuje. Pozrela som sa nechápavo na Maxa,ten sa len potmehúcky usmial a zaradil sa späť do premávky.

Zastavil pred veľkým štadiónom. S úžasom som vystúpila z auta a na tvári sa mi objavil široký úsmev.

,,Dúfam,že si nezabudla hrať futbal,"objavil sa pri mne Max.

,,Uvidíme"usmiala som sa a všetci traja sme sa vybrali ku štadiónu.

Hneď ako sme vyšli na trávnik som si vzala loptu od Johna a začala robiť nejaké triky,ktoré som ako mladšia ovládala.Chvíľu ma obaja pozorovali,ale Max sa ku mne priblížil a vzal mi loptu,preto som utekala za ním a snažila sa ho obrať o loptu,čo sa mi aj po krátkom čase podarilo.

,,Asi nie som tá,ktorá zabudla hrať,"podpichla som ho.

,,Zahrajme si futbal,"navrhol John.

,,Fajn..jeden na jedného alebo vy dvaja proti mne?"spýtala som sa ich s úsmevom.

,,Dievča,nejak si fandíš,"zasmial sa John.

,,Tak vyskúšajme,"usmiala som sa naňho.

,,Dobre,"povedal na raz s Maxom.

,,Ale mám loptu,"povedala som a oni prikývli. Oni sa na seba pozreli a očami akoby sa rozprávali.Využila som ich nepozornosť a rozbehla sa k ich bránke.Kým sa oni spamätali v ich bránke skončila lopta.

,,To neplatí!"povedal Max.

,,Akoby nie? Ja nemôžem zato,že sa hltáte pohľadmi,"zasmiala som sa a obaja ma prepaľovali vražedným pohľadom.

,,Tak fajn...teraz uvidíš ako sa hraje ozajstný futbal,"vyhrážal sa John a rozhral hru. Loptu prihral Maxovi a ten zas jemu.

Nebolo ťažké Johna obrať o loptu,hneď ako som ju získala som utekala k ich bránke. Max sa ma snažil nejak obrať o loptu ale nepodarilo sa mu to. Zo šestnásky som vystrelila a priala si aby som neminula bránku a len tak-tak sa som strelila gól.

Usmiala som sa a chalani dostávali nervy,začali do seba skákať,že jeden neurobil to a druhý to.

,,Deti,"odvrkla som.

,,Tak ideme hrať?"opýtala som sa ich po chvíli.

,,Hej! Kto ste?!"zakričal na nás nejaký pán. Pozrela som na chalanov a oni na prázdno prehltli. Ten pán sa k nám blížil a vyzeral nahnevane.

,,Čo tu robíte?!"opýtal sa nás,keď už bol pri nás.

,,No..."začali chlapci.

,,Hrali sme futbal,"doplnila som ich.

,,Nie,dievča.Ty si hrala futbal oni sa o to len snažili!"povedal a na tvári sa mu objavil úsmev. Ja som sa tiež usmiala a chalani sa zamračili.

,,Ako sa voláš?"spýtal sa ma.

,,Som Poppy,"

,,Poppy,v tíme nám chýba jeden hráč,čo keby si bola ty tým hračom?"opýtal sa a mne padla brada niekde na trávu.

,,Myslím to naozaj,"

,,J-ja..budem len rada,"povedala som s úsmevom.

,,Vitaj v Orloch,"poprial mi, ,,a aby som nezabudul o šiestej je tréning.Budem rád,ak sa zúčasniš."usmial sa a odišiel.

,,Gratulujem,"objavil sa pri mne Max.

,,Ďakujem,"usmiala som sa.

,,Ja sa tiež pripájam,"ozval sa John.

,,Orli sú pre mnohých vysnívany sen a teraz tam hrá už aj moja malá sestrička,"povedal Max. Usmiala som sa.

,,Toto sa musí oslaviť a kedže piť môžme až po tréningu,tak ideme na pizzu,"zahlásil John a odišli zo štadióna.

***

Zachvíľu mi začína tréning a ja som stále nepripravená doma.

,,To je zlý sen!"zakričala som.

,,Čo sa deje?"vošiel do mojej izby Max.

,,Nemám štucky ani chrániče. Som ai istá,že som si ich balila,"povedala som zúfalo hrabajúc sa v kufri.

,,Požičiam ti svoje..zatiaľ sa obleč,lebo nestíhaš,"povedal Max a ja som si z kufra vybrala oblečenie.

Vlasy som si dala do obyčajného copu,vzala si tašku s vecami a utekala dole. Max mi pripravil vodu,ktorú som hodila do tašky a potom spolu so mnou nastúpil do jeho auta.

***

Pred štadión som prišla päť minút po šiestej. Rýchlo som vystúpila z auta a rýchlym krokom som išla na štadión. Keď som bola na ihrisku,všimla som si skupinku chlapcov a pri nich toho pána..teda trénera. Namierila som si to k nim.

,,Ehm...ahoj?"pozdravila som sa so slabým úsmevom. Všetci sa na mňa nechápavo pozreli,len tr3ner sa usmial.

,,Ách...ahoj Poppy,"odzdravil ma.

,,Chlapci toto je Poppy,náš nový útočník,"usmial sa a chalani naňho nechápavo pozreli na čele so mnou. Čakala som hocijakú pozíciu ale hneď útočnika? To nie.

,,Som Matt,"predstavil sa mi chalan s čiernymi vlasmi.

,,Poppy,"

,,Teší ma,"usmial sa.

,,Aj mňa,"tiež som sa usmiala.

,,Tréner,prepáčte,že meškám,"ozval sa hlas za mnou. Povedomý hlas.

,,Nech sa to už neopakuje Parker,"povedal tréner.

,,Si robíte srandu!"povedal prekvapeným hlasom. Pomaly som sa otočila a stretla som sa s jeho očami,ktoré sú mimochodom veľmi pekné,len patria tomu Idiotovi!