Poppy Walker

27*

Na chvíľu som aj prestal dýchať a aj zabudol chodiť. Nemohol som sa odlepiť od chodníka. Stál som tam ako pribitý kól v plote. Nedokázal som sa oni pohnúť.

,,Pane ste v poriadku?"opýtala sa ma tá pani.

,,Uhm....hej som!"odpovedal som a až vtedy som sa akoby prebral. Usmial som sa na ňu a odišiel som skôr ako si ma stihla všimnúť. Bola odo mňa asi tak 10 metrov. Chcel som ísť za ňou,no ešte som nemohol. Sľúbil som Maxovi,že keď ma vezme do Španielska,nevydám sa hneď hľadať Poppy. A aspoň raz chcem sľub dodržať.

K hotelu som kráčal ako bez duše. Bol som úplne mimo. Nedokázal som sa sústrediť na slová toho páru. Nevnímal som. Vnímal som len jednu jedinú myšlienku. A tou myšlienkou bol ten obraz ako som ju videl. Videl som aká vyčerpaná bola. Aj keď bola odo mňa 10 metrov videl som jej tie veľké kruhy pod očami. Hoci zmenila farbu vlasov, spoznal som ju.

Poppy:

Keď som už končila s umývaním a odkladala veci,videla som toľko ľudí. Ľudí s príbehmi. Ľudí s minulosťou a hlavne ľudí s problémami. Veľa z nich boli dovolenkári,ktorí utekali aspoň na istý čas pred problémami. Presne ako ja! No len s tou výnimkou,že oni sa tým problémom postavia,lenže ja nie. Očakávam,že keď som odišla,že som stratila problémy.

Vzala som všetky veci a všimla si,že už ku mne kráča Miguel. Vzal mi veci a spolu sme išli k jeho autu. Odviezol ma do našej štvrte. Poďakovala som sa mu a namierila si to do práčovne.

Pozdravila som mamu aj babku a začala som žehliť a skladať veci. Okolo pol jedenástej sme skončili. Ledva som sa držala na nohách a mala oči otvorené. Neviem ako zvládnem ďalší deň. Len čo som vošla do svojej izby som sa zvalila na posteľ a hneď zaspala.

***

,,Fajn decká! Teraz si zopakujeme ešte raz kroky k tejto časti,"povedal tréner a pustil hudbu. Začali sme tancovať. Bolo to fakt dobré. Páčilo sa mi to!

,,Teraz dáme celú choreografiu po túto časť,"povedal a znova zapol hudbu. Bola som trochu nesústredená a občas som nevedela ako idú za sebou kroky.

,,Stop!"zakričal tréner. ,,Poppy,čo je to dnes s tebou?!"

,,Ja...ja..prepáčte,"vykoktala som sa.

,,Máš tancovať s Juanom,no neviem či tam neobsadím iné dievča,keď to bude takto pokračovať."

,,Prepáčte,som len unavená,"

,,Fajn,tak odznova!"

Teraz som sa sústredila ako nikdy predtým. Bola to len blbá únava,čo mi nedovolila sa sústrediť.Len blbá únava!

Parker:

Chodili sme po všelijakých pamiatkách a smiali sa. Zoey sa usmievala vždy. Mňa by z toľkého úsmevu bolela celá tvár a teraz nesrandujem! Chalani si to tu tiež užívali,len ja som sa nevedel poriadne odviazať. Myslel som len na ňu. Nato ako tam pracovala, na tie jej veľké krhy pod očami. 

Už teraz som zlyhal. Nikdy som nemal dovoliť aby sa takto týrala. Neviem síce ako to je u nich doma,no viem,že nie ľahké. Musím zistiť kde býva. A bude to veľmi ťažké,kedže ani Max nemá ich adresu,alebo aspoň to on tvrdí. 

,,Pozri Parker,som Minie!"zvolala nadšene Zoey. Usmievala sa na mňa Zoey A ukazovala mi jej Minie uši,ktoré jej kúpil Ethan.

,,Si nádherná!"usmial som sa na ňu.

,,A pôjdeme ešte na pláž?"opýtala sa s jej veľkými očami.

,,Chceš ísť teraz?"opýtal sa Max. Prikývla.

,,Tak teda ideme!"zahlásil Ethan a už sme sa stavali zo stoličiek.

***

Ethan s malou sa bavili na pláži a ja som s Maxom sme ležali na lehatkách.

,,Max..Kde býva Poppy?"hneď sa na mňa pozrel.

,,Sľúbil si,že nebudeš doliezať!"

,,Ja som ju už videl...Len sa chcem pozrieť na miesto kde býva! Nič viac!"

,,Ty si ju videl?! Kedy?"

,,Včera, keď som išiel do hotela v jednej uličke..."chcel niečo povedať ale prerušil som ho.

,,Nie,nehovoril som s ňou. Bola odo mňa asi tak 10 metrov,ale..."odmlčal som sa.

,,Ale čo?!"

,,Robím si o ňu starosti!"

,,Ako to myslíš? "

,,Má nové vlasy,ale o to nejde teraz! Ide o to,že aj z tej diaľky som videl veľké kruhy pod očami."

,To sa ti mohlo zdať,"namietal.

,,Mohlo,ale chcem sa iba presvedčiť. Nepôjdem za ňou,"

,,Sľubujem,"

,,Ale pôjdem  tebou.."

,,Fajn.."

,,Fajn!"

***

,,Počuj Parker...zajtra pôjdeme do tej štvrti,dobre?"

,,Tak fajn,"povzdychol som si a začal sa venovať Zoey.

***

Poppy:

,,Ešte raz!"skričal tréner a pustil odznova hudbu.Postavila som sa na svoje miesto a snažila sa zaostriť,no nešlo to. 

Už bola polka piesne za mnou jednu polku ešte dám.  Alebo som si aspoň myslela. Únava,vyčerpanosť a nedostatok potravy a pitného režimu robia svoje. Pocítila som len tvrdý dopad na studenú podlahu a počula som ako niekto zakričal moje meno. 

Ahoj!

Ľudia my sme na prvom mieste v Teen Fiction! 😻 Ďakujem!!! Ste úžasní! Ďakujem za vaše milé komenty,hviezdičky a hlavne za váš záujem čítať Poppy alebo Playboy-a! 💋 veľmi si to vážim!

Za chyby sa ospravedlňujem!

Dobrú noc vám ešte prajem!💤 a užívajte si ešte prázdniny!😊

*D*