Poppy Walker

9*

Je už po tretej ráno a ja vždy nespím! Stále rozmýšľam nad dnešnou nocou či včerajším dňom. Parkera som pred dvoma dňami nemohla ani vidieť,nie to sa s ním rozprávať...no dnes...dnes som prišla nato,že nie je taký aký som si myslela.

Pri ňom som mala nejakým zázrakom pocit,že ho poznám už dlho,že mu môžem dôverovať a hlavne som mu verila.

Teraz sa mi len potvrdilo,že nesúď knihu podľa obalu. Fajn,je možno sukničkár,arogantný debil či sebecký a egoistický magor,ale tak tiež má aj druhú stránku,kde je milý,pozorný,hádže úsmevy jedna radosť. A tie jeho pery...hm...neviem či sa to dá,ale myslím,že sa mi dostal pod kožu.Miestami mám až pocit,že ho ľúbil.Ale to je predsa nemožné.

Nemôžem sa zamilovať za jeden deň.To je nemožné.To,že sa mi srdce rozbúcha vždy,keď ho uvidím mi určite zdvíha tlak! Nebude to ničím iným!

Sme predsa tak odlišní, a predsa rovnakí! Určite preňho ten bozk nič neznamenal! Veď on musel mať viac jazykov v ústach ako ja zmrzlinu! Určite sme sa dali uniesť a ani pre jedného to nič neznamenalo. Nemôže to pre mňa niečo viac znamenať! Nie som predsa naivka!

Celý rok sa vyhýbam kontaktu s ľuďmi ako je on.Teraz si priletím do LA,idem na nejakú pláž a bum! Stretnem tam jeho a všetko je v háji! Nič si s ním nemôžem začať! Nie sme ani len priatelia,aj keď mi to dnes pripadalo,akoby sme boli tými najlepšími priateľmi.

Prečo to je tak zamotané? Prečo ja som tak zamotaná v mojich nezmyselných myšlienkach?

Musím už spať! Premýšľanie mi vôbec nepomáha! Musím sa tváriť,že sa nič nestalo!

Parker:

Odvtedy.čo som bol s ňou mám iba úsmev na tvári.Nemôžem sa prestať usmievať! Bože,veď je to len obyčajné dievča!

Má nádherný úsmev,oči a dokonale sa bozkáva.Nikdy som si nemyslel,že budem rozmýšľať toľko nad dievčaťom,ktoré som pred dvoma dňami neznášal.To dievča okrem jej krásy,humoru či talentu,skrýva niečo,čo zistím.

A tak tiež sa budem musieť držať na uzde. Nechcem aby ma jej milovaný braček vykastroval. Viem čoho je schopný. Bol som svedkom ako mi zastrelil kamaráta. A Poppy mi teraz pomôže pomstiť sa mu za to. Možno ste si mysleli z mojich myšlienok,ktoré sú nezmyselné,že mi pobláznila hlavu.Ale nie! Ona mi pomôže! Keď sa pomstím jej bratovi odkopnem ju ako špinavú handru!

S mojimi myšlienkami na pomstu som zaspal s úsmevom na perách.

Poppy:

Ani si nepamätám kedy som zaspala a zrazu je už pol jednej poobede. Postavila som sa z postele a namierila si to hneď do kúpeľne,kde som sa osprchovala.

,,Kde si včera bola?!"vybehol na mňa Max hneď čo som vošla do kuchyne.Bola som ticho. Len som naňho pozrela a ignorovala ho.

,,Rozprávam sa s tebou!"stále nič. Vzala som si jogurt a vybrala sa do obývačky ale jeho ruka na mojom predlaktí mi to nedovolila.

,,Pusti ma!"

,,Hmm...ono to aj rozpráva,"pretočil očami ako aj ja.

,,Prečo ma ignoruješ?!"

,,Ty sa aj pýtaš?!"zvýšila som naňho hlas.

,,Nechápem prečo tak vyvádzaš,"

,,Tak ty nechápeš.."akože som sa zamyslela.

,,Kedy si mi chcel povedať,že pracuješ pre otca a vlastne,kedy si mi chcel niečo povedať?!"sykla som naňho.

Ostal ako obarený. Vyšmykla som sa mu z rúk a odišla som preč. Prezliela som sa do plaviek,na ne si dala ešte obyčajné kraťasy a tričko. Vzala som si ešte do tašky uterák,opaľovací krém a vezmem si ešte niečo na jedenie a na pitie.

Zišla som dole vôbec som si ho nevšìmala a vybrala sa von. Znova bolo veľmi horúco, ale čo sa dá čakať od LA? Tu je teplo vždy či je jar,leto,jeseň,zima.

Na voľné lehátko som si položila veci. Dala si dole kraťasy a tričko a na lehátko som si prestrela uterák. Sadla som si,vybrala si opaľovací krém a začala nanášať krém na telo.

***

Keď som sa pozrela na hodinky už bolo niečo po pol piatej. O šiestej mám tréning. Musím sa osprchovať,niečo zajesť a vyraziť. Preto som si vzala všetky svoje veci,zbalila si ich do tašky a vybrala sa domov. Teda domov ako domov,ale chápeme sa.

Doma znova nikto nebol. Mykla som nad tým plecami a vybrala sa do svojej izby. Tašku s vecami som hodila k posteli a vybrala sa do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Dala som si rýchlu sprchu a len v uteráku som vošla do svojej izby.

Začala som si pospevovať pesničku,ktorú som dnes niekde počula. Vybrala som si športovú podprsenku,čisté nohavičky a išla som si dať dole uterák ale od balkónu sa ozval hlas.

,,Čipkované by ti pasovali viac!"

Rýchlo som sa otočila ale uterák mi padol na zem a ja som pred ním ostala stáť nahá. Rýchlo som sa zohla po uterák a zakryla si telo,ktoré si obzeral ako nejakú korisť.

,,Čo tu do pekla robíš a ako si sa sem dostal?!"

,,Pokoj! Obdivujem výhľad a vošiel som dverami,"usmial sa.

,,Ale kto ťa sem pozval?!"

,,Ja sám,"vyčaril rad bielych zubov.

,,Keby ťa videl Max, zabil by ťa!"

,,Ja viem a tiež viem,že si v byte sama,"povedal a znova si ma celú prezrel.

,,Parker,vypadni!"

,,Prečo?"

,,No lebo ťa tu nechcem!"

,,Včera ti nevadila moja prítomnosť!"

,,Ale to bolo včera a navyše som ti povedala,že nie sme priatelia!"

,,Fajn, ako chceš,"povedal a obchádzal ma, ,,a inak...s tým telom by som si vedel predstaviť toľko vecí,čo by sme robili!"

,,Zabudni!"povedala som a hodila po ňom prvú vec,ktorú som chytila do ruky. Takže vankúš. Zasmial sa a odišiel. Čo tu robil?!

Musela som to hodiť teraz za hlavu a začať sa chystať na tréning. Do tašky som si hodila vodu,kopačky a chrániče.

Na seba som si vzala kraťasy,tričko a okolo pása mikinu. Vzala som si mobil,peňaženku a pri dverách som si obula tenisky.

Ahojte!

Taj nová kapitola! :) Dúfam,že sa vám páčila! Tak názor chcem na ňu! :D Ako sa máte? Ešte sa chcem ospravedlniť za chyby,či už v tejto kapitole alebo v celom príbehu.

Ľudia,keď budem mať viac času aj kapitoly budú častejšie :)

*D*