Poppy Walker

3*

Och...on je tak strašne sebecký,arogantný idiot ešte aj s veľkým egom! 

,,Prečo si ma s ním nechal?!"prišla som ku Aaronovi.

,,Nechcel som tam stáť ako taký debil bez partnerky,"povedal.

,,Ale ja som bola tvoja partnerka! Prečo si sa nechal?!"

,,Pozri ja s Mathewsom nechcem mať problémy,"povedal.

,,To mi chceš povedať,že sa ho bojíš?! Veď je to len obyčajný sebecký idiot s veľkým egom a myslí si,že sa budú všetci riadiť iba ním!!"kričala som.

,,Poppy...nechaj to tak..,"

,,Nie,nenechám,"

,,Fajn...tak sa od neho drž,čo najďalej,"

,,Čo s tým všetci máte?! Ja sa nemienim zdržiavať v jeho blízkosti už iba,keď ho vidím sa mi zdvíha tlak na 220,nie to aby som bola pri ňom dobrovoľne,"rozhadzovala som rukami.

,,Poppy..ukľudni sa,"upokojoval ma.

,,Ja som pokojná!Nevidíš?!"skričala som až sa niekoľko ľudí za nami otočilo.

,,Čo sa tak rozkrikuješ,zlatko? Máš krámy?"ozvalo sa za mnou. To mi fakt nepomáhalo ukľudniť sa.Otočila som sa naňho s vražedným pohľadom až potom som si uvedomila,že vedľa neho stojí nejaké dievča a pozoruje nás niekoľko ľudí.Chce šou? Bude mať šou ten idiot!

,,Ty ju poznáš?"ozvalo sa nechápavo dievča vedľa neho . Nadychoval sa,že povie nie ale predbehla som ho.

,,Ty ma podvádzaš?! Okrem mňa chodíš aj s inými?! Ja som ti verila! Verila som ti,že ma miluješ!"začala som hrať hysterickú naivku. Vytreštil na mňa oči,že čo za hovadiny splietam a to dievča nevedelo,čo povedať.

,,Nepoprieš to?!"skričala som a z očí mi začali tiecť falošné slzy.

,,Ja...ja.."začal koktať.

,,Ty,čo?!"spýtalo sa teraz to dievča.Išiel vysvetľovať ale strelila mu facku.

,,Ako si jej to mohol urobiť?!"začala aj ona kričať a ja som sa dobre zabávala.

,,A čo som urobil? Veď sa na ňu pozri! Ona to celé len hraje,veď ani neviem jej meno...dnes som ju uvidel prvýkrát!"začal sa obraňovať a pritom ukázal na mňa.To dievča sa otočilo a ja som znova nahodila môj very very disappointed face.

,,Už sa ma neopováž nikdy kontaktovať! Rozumel si?!"skričala a otočila sa na mňa.

,,J-ja..prepáč mi to...ja som to nevedela,"povedala smutný hlasom. Slabo som sa usmiala a prikývla. Úsmev mi opätovala a potom sa otočila na toho idiota a vraždila pohľadom.

,,Ty!"otočil sa na mňa a prepaľoval ma nahnevaným pohľadom až mi po tele nabehli zimomriavky.

,,Prečo si to do riti urobila?!"skričal na mňa chladným hlasom.

,,Hm...skvelá otázka,"usmiala som sa naňho a jeho to ešte viac nahnevalo.

,,Si tu len jeden prekliaty deň a už ťa neznášam!"

,,Cítime to rovnako,môj drahý,"oslovila som ho a jeho to rozhnevalo ešte raz.

,,Máš šťastie,že si dievča inak by si už schytala,"

,,Vyhrážaš sa mi?"spýtala som sa nechápavo.

,,Konštatujem,"

,,Zaujímavé,"akože som sa zamyslela.

,,Neviem z kadiaľ ťa vyhrabal Walker,ale nič iné ako bordel ma nenapadá. Už na kilometer je z teba cítiť,že si obyčajná štetka!"ostala som tam stáť s otvorenými ústami a pozerala na človeka,ktorý o mne nič nevie a rozpráva také somariny.

,,Zatvor si tie ústočka...pravda sa zle počúva,že?"zasmial sa.

,,Neviem, ako si to dokázal,ale každý sa ťa bojí! Ale poviem ti novinku,ja sa ťa nebojím! Tvoj názor na mňa vôbec nezapôsobil, mám  ho úplne v riti už len z dôvodu,že ma nepoznáš! Ale teba ani nemusím poznať a viem,že si iba ďalší rozmaznaný,bohatý ockov panáčik a bojíš sa mu postaviť! Si egoistický,sebecký,arogantný a hlavne veľký sukničkár,ktorý ani nevie,čo znamená milovať!"povedala som a teraz bol on,čo mal otvorené ústa.

,,Zatvor si tie ústočka...pravda sa zle počúva,že?"vrátila som mu otázku. Nič mi nepovedal,len sa stiahol a odišiel a ja neskôr tiež. Asi som vystihla celú pravdu ale dobre mu tak! Niekto mu musí ukázať,že za to,že má ocinkove peniaze nie je nič viac ako ktokoľvek iný v celej Californii!   

Nemala som chuť ísť ešte domov. Bola som na seba taká nahnevaná,čo som povedala! Trochu ma to mrzí...možno som to nemala povedať. Mala som radšej čušať.

Prečo ma to vlastne trápi? Veď neviem ani jeho meno! Vošla som do neďalekej večierky a kúpila si cigarety.

Zaplatila som a vybrala sa znova na pláž. Išla som dosť ďaleko od tej párty. Chvíľu som sa prechádzala okolo oceánu a zapalila som si cigaretu.

Hudbu som skoro ani nepočula. Predo mnou sa zrazu objavila nejaká postava,ktorú osvetľoval mesačný svit.

Rozmýšľala som či ísť ďalej alebo sa otočiť a odísť. Zvolila som teda druhú možnosť. Nie,že by som sa bála,len no...jednoducho,neviem či je tá osoba triezva alebo nie. Nechcem byť hneď v prvú noc,čo som tu byť znásilnená.

Kým som prišla domov zapálila som si ešte dve cigarety. Nie som závislá,len sa potrebujem nejak ukľudniť a nikotín mi dosť pomáha.

Odomkla som byt a hneď ai to namierila do izby. Max s Johnom neviem,kde sú a ani ma to momentálne netrápi. Prezliekla som sa do pyžama a zaľahla do postele. Kým som zaspala rozmýšľala som nad všetkým,čo sa stalo v celý tento deň. Mám pocit,že keď sa tak budem s každým hádať ako s tým idiotom v žiadnom prípade si tu nenájdem kamarátov. Počkať! Veď ja som zvyknutá nemať priateľov! Som zvyknutá byť sama. Nepotrebujem nikoho aby mi prekážal v živote.Josého som si tiež nechcela pustiť k telu,ale bol strašne otravný a už ma nebavilo ho stále odbíjať slovami,tak som nakoniec prijala jeho pozvanie ísť von.

A tak nejak sa z nás stali priatelia.