Poppy Walker

5*

Parker:

Dnes o šiestej sme mali tréning. Mal som menšie meškanie,kedže sa u mňa zastavila Amanda a no...nebudem opisovať,čo sa stalo,lebi je to každému nadmiernu jasné.

,,Tréner,prepáčte,že meškám,"ospravedlnil som sa trénerovi hneď ako som prišiel.

,,Nech sa to už neopakuje Parker,"povedal tréner.

,,Si robíte srandu!"povedal som prekvapeným hlasom,keď som videl dievča s modrými vlasmi.

Bože,tá je hádam všade,kde sa objavím!

,,Čo tu ty robíš?!"spýtal som sa nahnevaným hlasom.

,,Vy sa poznáte?"opýtal sa prekvapene tréner.

,,No...párkrát som už mala tú česť sa stretnúť s.."prezrela si ma od hlavy po päty,,týmto pajácom."povedela a ja som zaškrípal zubami.

,,Toho pajáca si si mohla odpustiť,"upozornil ju tréner načo pretočila očami.

,,Ja by som ho oslovila aj menom ale.."

,,Ešte si mi stále neodpovedala na otázku,čo tu robíš?!"prerušil som ju.

,,Poppy je náš nový útočník,"povedal tréner.

,,Ona a útočník? Vie sa vlastne trafiť do lopty?"posmieval som sa.

,,Chceš sa presvedčiť?"spýtala so zdvihnutým obočím.

,,Chcem,"povedal som pohrdavo.Chalani sa na nás smiali. Vôbec nechápem,čo je na tom smiešne! Tréner nás rozdelil do tímov a chválabohu,že tá modraňa je proti mne. Loptu mali oni.

Kým bol zamyslený,lopta už bola za mnou. Rýchlo som sa rozbehol k našej bránke a chcel som Matta obrať o loptu,ten si ma však všimol a loptu prihral modrani,(áno,od teraz ju tak volám)ktorá už stála pred našou bránou a strelila gól. Ona vážne strelila gól!

Tréner im odpískal gól a teraz sme to boli my,kto rozohrával. Keď som dostal loptu,upaľoval som dopredu a nevšímal si spoluhráčov. Modraňa ma chcela pripraviť o loptu,ale zrejme nevie,že Parker Mathews sa nedá obrať tak ľahko.

Ani sa nenazdala a lopta bola v ich bráne. Škaredo na mňa zazhrela,vzala loptu a išla do stredu ihriska. Usmieval som sa od ucha k uchu. Veď predsa ma neporazí dievča s modrými vlasmi v niečom,čo mi pomáha unikať z reality!

Už mali rozohraté a môj jediný cieľ nebola ich bránka,ale ona! Nedovolím aby nás reprezentovala. Ešte by si ostatné tímy budú myslieť,že sme natoľko neschopní,že si na pomoc voláme dievča. Konečne mala loptu,ja som sa za ňou rozbehol a šmykol sa po tráve. Moja noha narazila do tej jej a ona spadla.

S úsmevom na perách som sa postavil,vzal loptu a utekal s ňou k ich bránke. Kopol som síce gól,ale nikto tomu nevenoval pozornosť.

Otočil som sa a videl ako celý tím je okolo tej potvory,Ktorá stále ležala na zemi.Prišiel som ku skupinke ľudí a pozrel sa akú škodu som napáchal.

,,Ďakujem,"usmiala sa na Matta,ktorý jej pomáhal postaviť sa.

,,Parker! Ty si sa načisto pomiatol?!"začal kričať na mňa tréner:,,Mohol si jej ublížiť a už cez víkend hráme!"kričal ďalej.Pretáčal som iba nad ním očamí.

,,Nevidíte,že to iba hraje?"spýtal som sa.Všetci na mňa zazreli pohľadom Ty si spadol na hlavu? Nevidíš,že má niečo s členkom? 

,,Parker,zbláznil si sa?! Poppy potrebujeme a ty ju hneď zvalcuješ! Si normálny?!"začal kričať po mne tréner. Pozrel som sa na ňu ako kriva k lavičke.

,,Pardon,"povedal som nakoniec.

,,Nech sa to viac neopakuje! A teraz všetci pokračujte v hre!"povedal nahnevane a nasledoval modraňu na lavičky.

,,Ty si vážne blbec Parker!"zhučal na mňa Matt. Pretočil som očami a postavil sa na svoju pozíciu.

***

Modraňa celý čas presedela na lavičke a celý čas na mňa zazerala vražedným pohľadom. Fajn, asi som sa zachoval moc detinsky,ale tak...to ona začala!

,,Pre dnešok je koniec!"povedal tréner.

,,V stredu vás tu chcem všetkých vidieť na čas!"pozrel na mňa. Všetci sme prikývli a vybrali sa do šatne. Zobral som si uterák a zamieril si to k sprchám.

***
Keď som odchádzal k svojmu autu videl som modraňu,ako telefonuje. Nechcel som počúvať,ale stála pri mojom aute.

,,Ako,že nemôžeš prísť? Sľúbil si mi to,Max!"

Takže Walker nechá svoju princezničku na pospas. Smutné.

,,Načo sem budeš posielať Johna? Radšej pôjdem na peši!"a hovor zrušila,otočila sa,a znova zastala.

,,Och,výborne! Ty si mi tu chýbal!"povedala nahnevane.

,,Aj ty si mi chýbala,"povedal som sarkasticky.

,,Tebe není blbé počúvať cudzie rozhovory?!"skričala.

,,Na tvoje telefonáty s tvojím drahým nie som zvedavý!"

,,A navyše,išiel som k svojmu autu,a tetaz,keď dovolíš..."povedal som a obišiel ju k svojej audine.

Ona sa otočila za mnou. Ako prvé,čo urobila bolo,že pretočila očami. Potom sa znova otočila a chcela odísť. Ale akonáhle dostupila na členok,ktorý som jej dokaličil,sykla bolesťou. Pri každom dostupe krivila tvár viac a viac.

Naštartoval som a namieril si to k nej.

,,Hej! Zveziem ťa?"opýtal som sa s úsmevom.

,,Radšej pôjdem peši!"

,,A čo tvoj členok?"hneď sa otočila k autu.

,,Za ten členok ti veľmi pekne ďakujem! Keby si ma nefauloval,mohla som hrať ďalej a teraz by som nestrácala čas s tebou!"kričala.

,,Odveziem ťa."povedal som skôr ako som si to stihol premyslieť. Bola taká prekvapená z môjho návrhu rovnako ako ja. Ale slová sa už nedajú vrátiť.

,,Nie! To radšej pôjdem peši než s tebou sedieť dobrovoľne v jednom aute!"povedala a pokračovala. Inokedy by som odišiel ale teraz nie! Asi preto,že som sa cítil byť vinný. ja neviem!

,,Nevymýšľaj a nasadni!"už som pomaly strácal trpezlivosť.

,,Nie!"povedala a chcela ísť ďalej ale spadla. Pretočil som očami,vystúpil z auta,obišiel ho a uvidel ju sedieť na zemi ako sa snaží postaviť. Prišiel som teda k nej a snažil sa jej pomôcť ale značne protestovala.

,,Nedotýkaj sa ma!"skríkla.

,,Snažím sa ti pomôcť,"

,,Zvládnem to!"bola vytrvalá a nevzdávala sa tak ľahko a to ma na nej fascinovalo a bola pritom neskutočne sexi.

Skôr než som si to stihol rozmyslieť, vzal som ju na ruky a mieril si to k môjmu autu.

,,Pusť ma!"kričala,kopala ale ja som nepovolil. Otvoril som dvere a ju posadil dnu a pre istotu som zamkol dvere aby neušla,kým prídem k nej z druhej strany auta.

Toto bude teda zaujímava cesta...