Poppy Walker

31*

Vyšli sme z hotela a mierili si to na námestie. Kráčal vedľa mňa v tichosti.

,,Tak spusti!"prerušila som to trápne ticho. Nadýchol sa a chcel niečo povedať,ale ja som ho predbehla.

,,Alebo mi nemáš čo povedať k tej pomste?!"znova bol ticho. Alebo skôr nestihol ani zaregistrovať a už som kričala znova.

,,Si taký aký som si vždy myslela,že si! Egoistický,arogantný idiot,ktorý len namotaná,využije a odkopne! Si presne ako ten debil! Si hajzel! Vlastne všetci muži sú-"

,,Môžeš sa už prestať rozkrikovať?! Zbytočne pútaš pozornosť! A rád by som ti to aj vysvetlil,ale doriti,keď mi nenecháš ani priestor na obhajobu?!"skričal teraz on. Pár ľudí na nás krivo pozrelo,ale pokračovali v ceste.

Samozrejme ma aj jeho slová trošku zaskočili a zahanbili zároveň. Keď som si uvedomila,čo povedal(áno veľmi rýchlo mi to páli-sarkazmus ste dúfam započuli až niekde k vám)sa mi do líc nahrnula krv a oči som upriamila na moje nohy,aby nebolo vidno tú červeň.

,,Prve ako som ťa spoznal,som s tebou nechcel mať nič spoločné. Bola si tak nedostupná. Tak som si zaumienil,že ťa dostanem za každú cenu! Potom si mi povedala,že si Maxova sestra a nie priateľka,a to bol pre mňa bonus.Chcel som sa pomstiť Maxovi cez teba! Vôbec som nemyslel nato,že keď budeme spolu tráviť čas si ťa obľúbim. Po čase,keď som ťa viac spoznal,som začal prehodnocovať svoje rozhodnutie.

Spoznával som ťa aká skutočne si. A aj som sa začal tešiť na naše nočné rozhovory. Pri tebe som sa cítil tak...tak inak. Cítil som,že ti môžem veriť,že ti môžem v tej chvíli povedať hocičo,že ma pochopíš... vtedy som mal pocit akoby som ťa poznal roky."počkal kým spracujem jeho monológ,ktorý mi rozprával počas toho ako sme kráčali k fontáne.

,,Samozrejme som po čase na tú pomstu zabudol. A iba Mike vedel o tej pomste. Nejak keď sme raz boli piť sme sa rozprávali a stavili sme sa,že sa mi to nepodarí. A vtedy som mal ešte väčšiu túžbu po pomste.

Ako som už povedal..časom som na pomstu aj nejakú blbú stávku zabudol. Začal som sa na teba pozerať inak. Nepozeral som sa na teba ako na nejaké dievča,ktorá je obyčajná zmachlená štetka. Ja som sa začal pozerať na teba ako na dievča,ktoré by ma potiahlo nahor. Dievča,ktoré by tu bolo pre mňa. Bola si ku mne milá,v každej chvíli si bola nádherná. Či si išla von v teplákoch alebo v nejakých nohaviciach. Vždy si bola pekná. Tvoje vlasy svietili a každý sa za tebou otáčal,a tebe sa páčilo pútať pozornosť."usmial sa.

,,Hráš futbal,máš skvelú postavu,miluješ videohry a jedlo. Si sen každého chalana. A postupom času si sa stala aj mojim snom!"pozrela som sa naňho.

,,Poppy...predtým ako si odišla sme sa pohádali a mne je to veľmi ľúto. Keď si odišla,odišla s tebou aj polka môjho srdca... ja som sa zamiloval do dievčaťa,ktoré milovalo všetky veci čo ja. Do dievčaťa,ktoré sa nedá len tak získať. Do dievčaťa,ktoré mi rozjasnilo deň len tým,že som ju videl."pozeral mi priamo do očí,keď mi to rozprával. Oči sa mi začali plniť slzami.

,,Ja...chcel som ti to povedať,že ťa ľúbim, ale ty si odišla. Odišla si bez slova,bez rozlúčky..len tak. Nevedel som,čo mám robiť. V ten čas mi bol aj veľkou oporou Max. Je to celkom spoko chlapík,"uchechtol sa trošku.

,,Ale späť k téme! Poppy ľúbim ťa! A som debil,že som si to uvedomil tak neskoro. Nemal som ti nijak ublížiť. Odpusti mi,prosím ťa!"hovoril to tak zranene,až to zabolelo aj mňa samú. Čo mu mám nato povedať? Ublížil mi,klamal,využil,ale ľúbi ma a ja ľúbim jeho. No chcem byť s ním?

,,Parker...prepáč,ale ja...s tebou nechcem byť,"pozrel sa mi zarazene a ublížene do očí.

,,Neber to zle. Ľúbim ťa,aj keď si mi ublížil,ale ja nedávam druhé šance...a nechcem aby si mi ublížil znova,"kým som to hovorila z očí mi začali padať slzy.

,,Poppy...nie! To mi nemôžeš urobiť!"krútil hlavou.

,,Prepáč Parker!"povedala som a s plačom som sa otočila,a odišla.

,,Ja ťa nenechám teraz odísť! Konečne som ťa našiel! Konečne ti povedal,čo k tebe cítim a priznal som si to aj sám pred sebou! Nemôžeš ma teraz odkopnúť!"schytil ma za lakeť a otočil k sebe.

,,Ale môžem Parker!"

,,Nie nemôžeš! Vieš ako to bolí?!"

,,A vieš ako to bolí mňa?! Znova opustiť človeka,ktorého miluješ?!"

,,Tak to nerob!"

,,A kde mám zaručené,že mi neublížiš? Že mi znova neklameš? Hm? Kde?!"

,,Ja ti to sľúbim!"

,,Niekedy sľuby nestačia! A teraz ma pusť!"pustil ma,otočila som sa a chcela odísť.

,,Poppy,"

,,Čo?!"

Pobozkal ma. Nečakala som to. Bola som tak naňho nahnevaná,že som si ani neuvedomila,že spolupracujem.

,,Č-čo to robíš?!"odtiahla som sa od neho.

,,Potreboval som to,"

,,Tak keď si to potreboval,prečo si si nenašiel už skôr nejakú štetku obecnú?!"na jeho reakciu som už nečakala. Odišla som preč. Dúfam,že sa Mária nenahnevá kvôli tomu,že som ju tam nechala.