Poppy Walker

18*

,,No.."zaváhal.

,,Vieš,čo?"pozrel sa na mňa.,,Kašli na to! Zvykla som si,že o takých veciach nič neviem."povedala som a silene sa usmiala.

,,Poppy,ja.."

,,Zabudni na to,"

,,Chodíš s Mattom?"tá otázka ma prekvapila.

,,Prečo?"

,,Pýtam sa,"

,,Ale prečo ťa to zaujíma?"

,,Pýtal som sa niečo,"

,,Pochybujem,že ten 'vzťah',čo máme je vzťahom,"

,,Nechápem,"

,,Máme len dobrý kamarátsky vzťah.Nič viac,"

,,Ľúbiš ho?"

,,Nemyslíš,že sú to príliš osobné otázky?"ostal ticho.

,,Kam vlastme ideme?"

,,Na štadión?"opýtal sa ma.

,,Tak dobre,"potom sme obaja išli poronerení vo vlastných myšlienkach.

***

,,Odkedy fajčíš?"spýtal sa ma Parker,keď som už fajčila druhú cigaretu.

,,Asi od šestnástich alebo sedemnástich,"

***
,,Môžem sa ťa niečo opýtať?"opýtal sa ma,keď sme ležali na tráve a sledovali nočnú oblohu plnú hviezd.

,,Pýtaj sa,"pozrela som sa naňho a usmiala sa.

,,My už sme dá sa povedať kamaráti,že?"

,,No..hej,"

,,Takže,ako kamarátovi by si mi mohla poradiť,"zasmial sa a ja s ním.

,,Počúvam,"

,,Ako zistím,že som zamilovaný?"

,,Tak,že na toho človeka vždy myslíš. Vždy,keď naňho myslíš sa ti vyčarí úsmev na perách a inak je tvoje správanie iné. Si šťastnejší! A...nedokážeš si predstaviť zrazu,že o toho človeka prídeš alebo,že sa mu niečo stane. Bojíš sa o toho človeka viac ako o seba,"

,,Asi som zamilovaný,"povedal svojím pritepleným hlasom a ja som sa začala smiať.

,,Čo?"nechápavo sa na mňa pozrel.

,,Nahodil si až moc priteplený hlas,"smiala som sa ďalej.

,,To bol môj zasnený hlas,"povedal a ja som sa začala smiať ešte viac. Parker nevydržal dlho udržať važnú tvár a pár minút sa rehlil so mnou.

,,Máš l-loptu?"spýtala som sa ho pomedzi smiech.

,,Idem po ňu,"povedal a už behal ku skladu.

O pár minút sa vrátil aj s loptou. Postavila som sa zo zeme a začali sme si prihrávať.

,,Mám nápad,"povedal a znova sa stratil. Začala som len tak z nudy robiť nejaké tie triky s loptou.

,,Aha,"a ukázal na malú bránku.

,,Čo s ňou?"

,,Budeme triafať z určitej vzdialenosti do tejto bránky a kto netrafí bude si musieť dať niečo dole,"

,,Fajn,"

,,Ty nebudeš namietať?"spýtal sa prekvapene a ja som sa začala smiať.

,,Už si ma videl aj v spodnom prádle,aj nahú. Ako neviem,čo by si ešte vidieť chcel."

Dal bránku od nás vzdialenú asi tak osem metrov a začali sme hrať. Prvé kolo sme obaja trafili. Druhé Parker netrafil-dal si dole tričko. Vypracované bruško teda má.

Tretie kolo som netrafila ja. Dala som si dole ponožky.

,,Ale no ták! Ja som bez trička!"

,,A kto povedal,že ponožky dole nemôžem dať?"

,,Och,"

Tak sme teda hrali a nakonci asi takto sme ostali:Ja v spodnom prádle a Parker mal už dávať dole boxerky,ale zastavila som ho..No ako môj rozum. Ja by som si kľudne nechala povedať.

,,Ideme na pizzu?"spýtal sa,keď sme sa obliekali.

,,Tak fajn,"

Išli sme teda na pizzu. Ja som si vzala kukuricovú a on ananásovú. Potom sme si išli sadnúť do parku.

,,Pred rokom som sa zaľúbila do môjho kamaráta. Chodili sme spolu na futbal. Celkom sme spolu trávili veľa času. Bolo mi s ním naozaj dobre. Keď sme vyhrali pohár na konci roka,bola u jedného chalana zo školy párty. Kamarátka s ním ma presvedčili aby sme tam šli. Išla som nakoniec. Keď sme tam prišli volal mi Max,tak som si išla vybaviť telefonát. Keď som sa vrátila na parkete som videla moju kamarátku a jeho nikde. Spýtala som sa nejakých dievčat či ho nevideli a odpovedali mi,že išiel s nejakým dievčaťom. Ja som naivne verila,že išiel iba niekde za kamošmi a to dievča išlo za ním. Tak som išla hľadať kúpeľňu. Kedže som v tom dome nikdy nebola,nevedela som kde je. Otvárala som všetky dvere. Všade boli spálne a v nich páriky. Išla som teda k posledným dverám a tam som síce našla kúpeľňu ale aj môjho bývalého ako..ako si to rozdáva s inou,"dopovedala som svoj z časti príbeh. Videla som len ako Parker prestal prežúvať a stisol sánku.

,,Samozrejme som mu vykričala čo som si myslela a potom z domu odišla. Ale to by som nebola ja,keby sa v mojom už tak dobabranom živote niečo ešte nedobabralo. Išla som od domu a zrazilo ma auto. Mala som nejaké zlomeniny aj s hlavou dačo. S mamou sme sa potom presťahovali k babičke do Španielska. No a odvtedy nemám kamarátov,"na konci som sa silene usmiala.

,,Prečo mi to hovoríš?"

,,Vieš,že ani neviem? Jednoducho...neviem ako,ale verím ti,"pozrela som sa do zeme.

,,Som rád,"chytil ma za ruku a stlačil mi ju.

,,Vieš-"vyrušil ho mobil.

,,Kľudne to dvihni,"povedala som smutne a vytiahla som ruku z pod jeho.

,,Poppy,veľmi ma to mrzí,ale musím odísť,"povedal a už sa postavil,že odchádza.

,,Ja...ja ti to vynahradím,"povedal a začal utekať nevedno kam. Zostala som tam sedieť sama a hľadela na jeho miznúcu postavu.