Poppy Walker

Epilóg

Takú bolesť ako som teraz cítil,som predtým nikdy nezažil. Zomrela. Odišla a pritom mi sľúbila,že ma nikdy neopustí, ale ona odišla! Tak náhle,bez varovania či rozlúčky!

Už nikdy neochutnám jej sladké pery,ktoré vždy chutili ako jahody.

Dievča,ktoré ma tak zmenilo, a ktoré som úprimne miloval znova odišlo. Ale tentokrát ju už nikdy nenájdem a neuvidím. Teraz už odišla navždy. Keď si spomeniem na naše prvé stretnutie mám chuť znova plakať. Toľkokrát za tieto dni som spomínal na naše prvé stretnutie,bozk,jej žiarivý úsmev,ktorý sa jej na tvári objavil vždy keď ma videla,naše hádky kvôli hlúpostiam či na futbal,ktorý nás spojil.

Preklínam všetkých lekárov! Kvôli nim som prišiel a svoju princeznú!
Pýtate sa čo sa stalo?! Poppy mala už dlhší čas nejaké zdravotné problémy. Keď bola v nemocnici povedali jej,že je to len z vyčerpania,že to nič nie je. Ale bolo! Konkrétne to bol nádor na mozgu,ktorý sa už nedal odstrániť. Keby ho vtedy videli ona by tu bola teraz s nami!

Nedokážem ani len popísať ako cítim! Jediné čo cítim je smútok a prázdnota.

Flashback:

,,Poppy-"nedokázal som udržať sily. Z očí jej vypadla prvá slza.

,,Parker,"oslovila ma.

,,Určite sa s tým dá niečo robiť,"hovoril som jej. Koho presviedčam ju či seba?

,,Parker to je v poriadku. Asi to tak malo byť..."usmiala sa na mňa cez slzy.

,,Nie nemalo! To by som mal ja zomrieť namiesto teba!"

,,Parker-"znova ma oslovila. Pozrel som sa na ňu.
,,Sadni si prosím ku mne,"sadol som si na stoličku,ktorá bola pri jej posteli a chytil som ju za ruku.

,,Poppy,odpusť mi! Nechcel som ti ublížiť. Ja ťa ľúbim! Nenechávaj ma tu! Ja ťa potrebujem! Prosím!"hovoril som jej pomedzi slzy.

,,Aj ja ťa ľubim,Parker,"hovorila.
,,Keď nám bolo súdené byť spolu,aj budeme! V budúcom živote budeme spolu určite!"usmiala sa. Videl som na nej,že to je s ňou horšie.

,,Poppy!"začal som panikáriť.

,,T-to nič!"ťažko sa jej hovorilo.Pomaly zatvárala oči.

,,Nie nie nie! Poppy nechaj otvorené oči! Počuješ?! Neopúšťaj ma ešte!"kričal som v zúfalstve.

,,P-parker...pobozkaj m-ma,"povedala slabo. Nenamietal som. Nahol som sa k nej a pobozkal som ju. Bol to náš asi najdlhší bozk. Keď sme sa od seba odtiahli ešte som ju objal.

,,Odpúšťam ti!"zašepkala mi do ucha a prístroje začali pípať.

,,Nie! Poppy! Prosím! Vráť sa späť!! Nenechávaj ma tu! Prosím Poppy! My to zvládneme! To je určite zlý sen! Poppy otvor oči,prosím!"plakal som a znažil sa ju prebrať.

,,Pane,opustite izbu!"vošli do jej izby lekári.

,,Nie! Neopustím ju!"kričal som a plakal. Držal som ju v náruči a stískal.

,,Pane!"

,,Nie!"

Koniec flashbacku.

Chýba mi! Tak ako nikto iný! Keby tu nebola Zoey išiel by som za ňou,no mám Zoey,ktorú nemôžem nechať pri tom sviniarovi. Žijem len kvôli Zoey. Nie je už nič kvôli čomu by som žil.

Prišiel som k jej hrobu,položil kyticu kvetov na hrob a medzi kvety som položil list.

Poppy,

Vždy si bola niečo extra! Ale netušil som,že až tak...Nehovorím len o tvojej povahe či kráse. Hovorím o tom,že zatiaľ čo ostatní odišli na druhú stranu ulice,ty si odišla do neba...Prečo si mi to urobila? Prečo si ma tu nechala? Viem,že všetko čo sa deje má nejaký dôvod. Ale ty si bola môj dôvod na úsmev. Bola si moja priateľka. Neprišiel som len o priateľku,ale tiež o svoju princeznú(ktorú som si nestihol ani rozmaznávať),o dôvod na úsmev,o dôvod žiť. Bez teba je to tu hrozné! Bez teba akoby bol svet čierno-biely. Ty si bola to slnko! Tá hviezda! To svetlo,ktoré všetkých robilo šťastnými! Zoey sa vždy pýta kedy ťa znova uvidí hovorím jej,že raz sa znova stretnete. Vždy sa len smutne usmeje. Dokonca chce začať tancovať.

Ani si si neuvedomovala aká dôležitá osoba si bola na tomto svete. Chýbaš nám. Chýbaš mne! Tá diera čo mi ostala v srdci sa už nikdy nedá do poriadku. Tak veľmi ma mrzí,že som náš vzťah pokazil hneď na začiatku. Keď sa stretneme,tak ako si mi to povedala,urobím všetko preto aby som ti už nikdy neublížil. Ja som mal byť ten kto ťa bude ochraňovať. Ale vymenilo sa to. Si môj anjel strážny,ktorého si nezaslúžim.
Maj sa tam hore dobre a počkaj na nás všetkých!

Ps: Milujem ťa!

Parker

THE END!

Tak toto je definitívny koniec😭viem,že mnohí nie ste spokojní s koncom,ale čo sa dá robiť.
Chcem sa vám všetkým poďakovať za vašu aktivitu! Veľa to pre mňa znamenalo❤
Ešte jedna vec. Vážte si ľudí okolo seba,nikdy neviete kedy ich môžete stratiť.

"Nikto z nás si neváži,čo má. Pokiaľ to nestratí,neprekoná.."