Zobudila som sa na ostré svetlo,ktoré mi svietilo do očí. Hneď som otvorila oči a spoznala biele steny. Toto nie je moja izba! Rýchlo som sa posadila. Hlava sa mi zatočila a začalo mi v nej hučať.
,,Ss, "zasyčala som a chytila si hlavu.
,,Hej,Hej! Pomaly!"povedal mi hlas pri mojej posteli.Pomaly som sa otočila a videla som trénera.
,,Ehm...Čo tu robím?"
,,Odpadla si počas tréningu,"
,,Och....No a kedy ma pustia?"
,,Musia spraviť ešte nejaké vyšetrenia a až potom...zatiaľ to vyzerá len na únavu a prepracovanosť."
,,No to je dobré..."
,,Už som volal tvoje máme,ale nebrala mi to..,"
,,Och,to nevadí. ..veď trafím domov,"zasmiala som sa,no tréner sa vôbec nesmial.
,,Ja ťa vezmem...Len no-"
,,ach...Už ste hore!"usmiala sa na mňa milá doktorka.
,,Som doktorka Fernandez-"zasekla sa.
,,Kam to idete?"opýtala sa ma prekvapene.,,Dlho neobsedím. Kľudne pokračujte!"vyzvala som ju.
,,No...To je jedno...prejdime rovno k veci.Odpadla si,lebo si vyčerpaná a prepracovaná,A taktiež dehydrovaná a v strese."
,,Och...No ja...brigádujem a tancujem a nemala som veľmi čas na vodu...nepociťovala som smäd,"povedala som s miernou červenou.
,,Vieš ja sa len bojím či to nie je aj niečim iným,"
,,A čím? "
,,Koľko máš rokov?"
,,Budem mať 19 v decembri,"
,,A koľko vážiš?"
,,Ehm...naposledy keď som sa vážila som mala 55kg...prečo sa pýtate? "
,,Zdá sa mi,že na tvoj vek a výšku máš malo kíl. Môžem ťa prísť odvážiť? Je to len pre tvoje dobro.."
,,Ehm...Tak Okej, "bola som trochu mimo. Veď som vždycky rovnaká. Len tie kruhy pod očami. Ako beriem, že som späť 2 týždne ale veď. ..Som V poriadku. Len tá blbá únava!
O pár minút sa vrátila doktorka aj s váhou. Dala ju na zem a postavila sa vedľa nej.
,,Tak poď, "vyzvala ma.
Prišla som k váhe a stúpila si na ňu. Pozerala som ako sa ta ručička hýbe pod mojou váhou. A čím kratšie sa hýbala,bola som viac prekvapená ako kedykoľvek predtým, keď som sa pozerala na svoju váhu.
Moja váha sa hýbala okolo tých 46-47 kíl! Ja čo milujem jedlo som z 55 kíl spadla na čísla 46!
,,To je málo na tvoj vek!"povedala doktorka a niečo si napísala do papierov. No ako vážne? To mi bez nej nedošlo! A..sakra! Začínam byť podráždená!
,,Predpíšem ti nejaké tie vitamíny aby si začala prijímať potravu. Len mi odpovedz pravdivo na jednu otázku. Začala si chudnúť kvôli niekomu alebo čisto z depky? "
,,Čože?! Ved ja jedlo milujem najviac na svete! Neschudla som kvôli niekomu aby som sa mu páčila a nebolo to ani kvôli nejakej depresii! Len som nemala čas! "Vybuchla som.
,,Dobre, Prepáč! Predpíšem ti lieky a môžeš odísť! "Povedala,vzala váhu a odišla. Otočila som sa na trénera, ktorý tam stál ticho po celý čas.
,,Ehm...ja neviem čo mám povedať, "prerušil trápne ticho.
,,Stačilo by keby ste ma nechali sa prezliecť,"
YOU ARE READING
Poppy Walker
Teen Fiction,,Vieš,čo je smiešne?"opýtal sa ma s úsmevom na perách. ,,Ty?"zasmiala som sa.Zatváril sa dotknuto ale mykalo mu kútikmi. ,,No daj,"zasmiala som sa. ,,Ešte včera sme nevedeli vystáť jeden druhého a teraz sa tu zhovárame ako starí známi,"pokrútil nad...