Poppy Walker

19*

,,Poppy...budeš so mnou chodiť?"opýtal sa ma Matt,keď sme boli na rande. Ste asi prekvapení,ale tak..nečudujem sa vám.

Áno-nie? Bože! Ako fajn..s Parkerom sme síce kamaráti,no mám pocit,že ho ľúbim a to je veľmi zlé! Nemôžem mať už nikdy viac niečo s kamarátom,s ktorým si viac než dobre rozumiem.

,,Áno,"musím sa cez to preniesť. Určite to je len pobláznenie! Matta mám rada a vidím,že aj on mňa. Usmiala som sa naňho. Úsmev mi opätoval a pobozkal ma. Áno viem,že budem teraz využívať chalana,ktorého mám len rada,ale tak už polka prázdnin je už za mnou.

Začal sa nový mesiac. August. Už iba mesiac som tu. A potom? Potom Španielsko. Ako nevravím,že sa neteším,len...len no,bude mi to tu všetko chýbať. Max,Parker,chalani,decká z tanečnej,Zoey...jednoducho celé LA mi bude chýbať.

,,Ja....Matt...pozri...asi budem znieť chladne,ale si si toho vedomý,že ja za mesiac odchádzam a jednoducho vzťah na diaľku neprichádza do úvahy,že?"

,,Poppy..ži prítomnosťou! Zatiaľ spolu chodíme. Ľúbime sa. Nerieš,čo bude zajtra,rieš iba to,čo je dnes."a pobozkal ma.

Že ľúbime sa...
Ja nie tak celkom. Teda ľúbim ho len ako kamaráta...Parker...Parker je niečo viac ako len môj kamarát. On ma frajerku,ja mám frajera. Tak to malo byť! Mali sme byť len kamaráti. A tými aj sme!

Parker: o pár dni neskôr

,,Parker?"

,,Hm..?"

,,Môžeš sa mi venovať?!"spýtala sa naštvane Amber.

,,Veď sa ti venujem!"

,,Nie...celý čas čumíš do mobilu! Mám pocit,že už ma neľúbiš,"

,,A ľúbil som ťa ja vôbec niekedy?"opýtal som sa jej nahlas. Ostala ticho.

,,Aha,"oči sa jej začali plniť slzami a silene sa usmiala.

,,Som rada,že už viem ako na tom som,"postavila sa a odišla.

Úprimne,je mi to jedno. Dnes má Poppy tanečnú a za pár minút jej končí,tak sa idem pripraviť,lebo tak ako vždy ju čakám pred budovou.

Zobral som si na seba biele tričko a čierne roztrhané skinny jeans. K tomu tenisky,dal Zoey bozk na rozlúčku a namieril si to k autu.

***

Prišiel som pred budovu tanečnej a oprel sa o auto.

Začal som rozmýšľať a zrazu mi došlo,že Poppy je tu len už iba posledný mesiac. Pár dní.A prišiel som nato,že mi bude veľmi chýbať.. zrazu moja nálada bola na bude mrazu.

,,Čau Parker,čo ty tu?"zastavil sa pri mne Matthew.

,,Čakám na Poppy,"odpovedal som bez záujmu.

,,Tak môžeš odísť. Nato som tu ja!"povýšenecky sa usmial.

,,Máš smolu!"odbil som ho.

,,Ty si zrejme nepochopil,že Poppy beriem ja!"postavil som sa na rovné nohy. Bol odo mňa o hlavu nižší,tak trochu cúval. Usmial som sa nad tým gestom. Stále tu mám rešpekt.

,,Ty si zrejme nepochopil-"

,,Ahoj-"pozdravila ma s úsmevom Poppy,keď ma videla. Úsmev jej však pohasol,keď si všimla Matthewa.

,,Ahoj,Kráska!"pozdravil ju a pobozkal. Videl som ako sa jej to nepáči a želá si aby to čo najskôr skončilo,ale neodtiahla sa.

,,Hej! Čo to robíš?!"schmatol som ho za ruku,tak že sa od nej odtiahol.

,,Nič! Je nezákonné bozkávať SVOJU priateľku na verejnosti?"dal veľký dôraz na slovo svoju. Pozreli sme sa na Poppy. Na Matta sa falošne usmiala a na mňa ani nepozrela.

,,Aha,"povedal som stroho,otočil som sa a nastúpil do auta.

,,Parker!"zakričala za mnou Poppy. Ignoroval som ju. Naštartoval som a čo narýchlejšie vypadol z toho miesta.

Bol som tak neskutočne nahnevaný. Na ňu,naňho a aj na mňa. Vadí mi ich vzťah! Ako beriem nič s ňou nemám ale hnevá ma to! Až moc sa mi dostala pod kožu!

Keby som nebol taký debil nedostala by sa mi pod kožu! Bol som ten starý Parker,čo iba využije a odkopne! A nie! Teraz je zo mňa mäkkýš kvôli nej!

Ale prečo doriti si začala s Matthewom?! Veď on je hajzel! Nevravím,že ja nie,ale ja nie som natoľko zbabelý aby som ublížil dievčaťu!

Čo to nevidí?! Bude znova využitá tak ako aj s jej bývalým!!

,,Kurňa!"buchol som do volantu.

Celý nasratý som došiel domov. Hneď ako som prekročil prah domu si ma zavolal otec.

,,Čo je?!"

,,Nová zásielka,"

,,Už si konečne nájdi za mňa náhradu! S drogami a gangmi nechcem mať už nič spoločné!"a otočil som sa na odchod.

,,Čo keby sa niečo stalo Zoey..Zaynovi...hm alebo to dievča..hm,ako sa len to volalo?"

,,Ich do toho neťahal!"

,,Vyber si..odídeš a niekto kvôli tebe bude trpieť alebo ostaneš a ochrániš ich,"doriti!Zas ma mal v pasci.

,,Kde a kedy?"

,,V tom opustenom skladisku. Má tam prísť Walker so svojim synom. Idem tam aj ja. Máme sa o niečom dohodnúť...ak nebudú súhlasiť,zabiješ ich!"prikývol som a odišiel. Vie otec o Poppy? Nie! Nemôže!

Keby o nej vedel...nechcem si predstaviť,čo by urobil! Zazvoní mi mobil. Bol som natoľko nesústredený,že som dvihol bez toho aby som sa pozrel kto volá.

-Parker?-ozval sa jej hlas.

,,Čo?"

-Môžeme sa stretnúť?-

,,Matt už nemá čas?"

-Nebuď žiarlivý debil a-

,,Keď som ja žiarlivý debil,ty si potom slepá hlupaňa! Ako dlho ho poznáš? Mesiac...a ľúbiš ho aspoň?"chcem to naozaj vedieť?

-Ou...tak máš pravdu slepá hlupaňa je naozaj slepá!-

,,Ale? Zatlieskam ti?"

-Keby nie som taká slepá hlupaňa,že sa stále musím zaľúbiť do takých hajzlov ako ty!-

,,Čo si to povedala?"a ozvalo sa pípanie. Ona ma ľúbi?! Tak prečo je s ním?! Možno prirovnáva mňa k Matthewovi a myslela jeho a pritom narážala na mňa?

Som z toho zmätený. Asi by sme sa mali stretnúť. Volám jej a nedvíha!Alebo to ruší! Toto som pokašľal. Keď dojdem zo skladiska idem hneď k nej!

Poppy:

Ja nie som v poriadku! Práve som mu povedala,že ho ľúbim! Ten si teraz niekde robí srandu!

Potrebujem od neho čas. Vkuse mi vyvoláva,ale ja ho ruším! Odchádzam naspäť domov! Do Španielska!

Baví vás ešte príbeh?

*D*