Poppy Walker

7*

Poppy:

Ráno som sa zobudila vo svojej posteli. Hneď čo som urobila,som sa postavila a išla sa osprchovať. Chcela som sa poprechádzať po LA,kedže som ešte nikde nebola.

***

Obliekla som si:

Vlasy som si nechala rozpustené. Vzala som si ešte potrebné veci a zišla som dole po schodoch. V kuchyni som si spravila raňajky-cereálie s mliekom-a zavolala som Maxovi.

Konečne mi zdvihol.

,,Kde si?"
-Poppy,nemôžem hovoriť som v práci.Neboj sa o mňa!-povedal a zrušil.

Aha. Naraňajkovala som sa a potom som si vzala svoje veci,a išla som preskúmať LA!

Prechádzala som okolo všelijakých obchodoch či kaviarní. Zrazu zastavilo pri mne asi päťročné dievčatko. Usmiala som sa na ňu a pokračovala v ceste,ale to dievča išlo stále za mnou.

,,Ahoj,hm...potrebuješ niečo odo mňa?"spýtala som sa milo,keď stále chodila za mnou.

,,Ehm...nie...len...len-"prerušil ju hlas. Známy hlas!

,,Zoey,hovoril som ti predsa,aby si ostala tam a-"pozrel sa na mňa a zakoktal sa.

,,To snáď nie!"zašomral si popod nos a ja som sa sladko usmiala.

,,Aj ja ťa rada vidím...znova,"povedala som.

,,To je tá modraňa?"spýtalo sa nevinne to dievčatko toho tupca.

,,Ehm...áno,"povedal a poškriabal sa na zátylku.

,,Je milá a veľmi pekná,"hovorila ďalej.

,,Modraňa?!"pozrela som na tupca.Pozeral do zeme.

,,Uhm...tak ťa nazval Parker,ale predstavovala som si,že tvoje vlasy budú trošku iné modré,ale sú nádherné,"hovorila milo.Hm..Parker..tupec to je,žiaden Parker!

,,Tak ďakujem,"usmiala som sa na ňu.

,,Ako sa voláš?"spýtala sa Ďalej.

,,Zoey,poď už ideme,"hovoril Parker,ale malá ho mala v riti.Milé od nej! Určite si s ňou budem rozumieť.

,,Poppy,"usmiala som sa na ňu a ten debil sa hlasno rozosmial.

,,To čo máš za meno?"posmieval sa.

,,Parker nie je o nič lepšie meno,tak buď tiško!"zabila som ho pohľadom a tentoraz sa zasmiala Zoey.

,,Mne sa tvoje meno páči,"pochválila mi meno.Obdarila som ju úsmevom.

,,Kde ideš?"spýtala ma Zoey.

,,No..idem sa poobzerať po LA,"usmiala som sa.

,,Poď s nami..ideme do parku,"pozvala ma.

,,Nie!"povedali sme s Parkerom naraz.

,,Prosím,"prosila ma.

,,Zoey,nechce ísť,tak poď ideme,"ťahal ju preč.Pozrela na mňa tými jej veľkými smutnými očami.

,,Dobre,"povedala som a na jej tvári sa objavil úsmev,a v jej očkách začali znova žiariť iskričky.

Išla som vedľa Zoey. Parker držal Zoey jednou rukou a druhou sa hral na mobile,len som nad ním pretočila očami a ďalej sa rozprávala s malou.

Zoey ma zrazu chytila za ruku. Pozrela som sa na ňu a ona sa spokojne usmievala. Usmiala som sa aj ja a išli sme všetci traja bok po boku. Ľudia pozerali na nás pohoršne. Teda iba staršia generácia. Zrejme si mysleli,že sme rodina! Aké smiešne! S ním a rodina? Jedine tak v zlom sne!

,,Chcem zmrzlinu!"povedala Zoey a pozrela sa na mňa.

,,Tak ideme na zmrzlinu!"zvolala som a usmiala sa na ňu. Parker pretáčal očami jedna radosť,ale išiel s nami.

,,Tak akú chceš?"opýtala som sa Zoey.

,,Vanilkovú!"usmievala sa.

,,Čo to bude?"opýtala sa nás s úsmevom pani okolo 50-tky.

,,Jednu vanilkovú-malú poprosím-,ja si dám orieškovú a Parker,dáš si aj ty?"milo som sa ho opýtala a prvýkrát sa naňho úprimne usmiala.

,,Dám si ananásovú,"usmial sa. On sa vážne usmial! A na mňa! A bolo to úprimné! Asi sa roztopím! Ale nechápem to. Ešte dnes ráno som ho preklínala a teraz tu slintám nad ním,len preto lebo sa na mňa usmial! Mám pocit,že som už dlho na tom slnku a mám úpal,lebo toto nie je normálne!

,,Bude to štyri doláre,"povedala tá pani. Vyberala som peniaze,že zaplatím,ale Parker bol rýchlejší.

,,Drobné si nechajte,"povedal a chystal sa na odchod.

,,Ďakujem....ste veľmi pekná rodinka,"usmiala sa.

,,Ale my nie sme-"začala som.

,,Ďakujeme,"usmial sa Parker, chytil ma za ruku a ťahal preč. Hm...teraz som viac mimo ako pred pár minútami. Mne sa to určite sníva! Toto by ten Parker,ktorého som stretla pred dvoma dňami nenávidila. No,toho...toho ešte nepoznám a tá stránka sa mi páči!

V mojom nezmyselnom rozmýšľaní ma vyrušil jemný stisk na ruke.

,,Dobre..sme už dosť ďaleko od toho stánku! Tak ma pusť!"zhúkla som naňho. Hneď ma pustil,akoby sa popálil. Neviem prečo to neurobil skôr,no nebudem to riešiť.

***

,,Za tú zmrzlinu ti zaplatím,"povedala som,keď už sme boli v parku a sledovali Zoey ako sa šantí na ihrisku.

,,Netreba,"povedal.

,,Ale áno!"pretočil očami,ale nič nepovedal. Vybrala som peniaze a podávala som mu ich do ruky.

,,Čo robíš?"spýtal sa ma nechápavo.

,,No dávam ti peniaze za zmrzlinu,"pretočila som nad jeho nechápavosťou oči.

,,Ber to ako ospravedlnenie za včerajšok,"povedal a slabo sa usmial. Znova! A na mňa! Už druhýkrát za dnešný deň!

,,Poppy,poď sa so mnou hrať,"pribehla ku mne Zoey a začala ma ťahať k ihrisku.

Parker:

Keď tak sedím a sledujem tie dve dievčatá musel som sa usmiať. Zoey si nikdy neobľúbila,tak neznámu osobu za tak rýchly čas!

A Modraňa je aj celkom pekná. Má pekný úsmev,štíhlu postavu a vie hrať futbal! Len háčik je v tom,že je Walkerova frajerka,je drzá a nepadá do kolien,keď ma vidí! A to ma na nej priťahuje? Splietam hovadiny,ale momentálne mi to nevadí!

Musím uznať,že aj cez to oblečenie vidno,že na sebe pracuje. Určite má skvelú postavu. Dnes bola iná ako tie predošlé dni. Dnes bola milá a usmievavá. Neviem čo sa deje ale mám pocit,že sa mi začína páčiť. No,nemôžem dovoliť aby z toho bolo niečo viac! Mohol by som ju dostať do problémov a to nechcem!