Poppy Walker

15*

Parker:

,,Parker,no tak! Nechaj otvorené oči!"kričal na mňa Ethan. Postrelili ma,krvácam a teraz navyše sa mi chce spať. Snažím sa mať otvorené oči, no nejde to.

Zatvorím na chvíľu oči a vidím pred sebou Poppy. Usmieva sa,je šťastná.

,,Parker!"otvorím oči a vidím tam ju,ako plače. Chcel som jej povedať,že to nič nie je,že som v poriadku a všetko bude fajn,no nedokázal som zo seba vydať,čo i len slovo bez námahy.

,,Poppy..."šepol som.

,,Parker! To som ja Ethan!"

,,Poppy.."

,,Zavolaj Poppy.."to bolo posledné čo si pamätám.

***

Poppy:

Odvtedy,čo som počula streľbu v hovore som nedokázala zažmúriť oči.

Myslela som len na to najhoršie! Snažila som sa Parkerovi dovolať,ale vždy to len zvonilo,nič viac.

Zrazu mi zazvoní mobil. Ani sa nepozriem na displej a hneď to dvihnem.

,,Parker?"ozvala som sa.

-Poppy?-ozval sa v mobile cudzí hlas.

,,Áno.Kto volá?"

-Som Ethan..Parkerov kamarát!"

,,Čo je s ním? Je v poriadku? Môžem s ním hovoriť?"

-Poppy...Parker je už v poriadku...len v kuse volal tvoje meno,-

,,Kde je?"

-To ti nemôžem povedať!-

,,Ethan...prosím,"

-Pozri,len som ti chcel povedať,že je v poriadku..nemusíš sa oňho báť. Už za niekoľko dní bude doma.-

,,Odkáž mu,že nech si ma nepraje,keď príde!"povedala som,načo sa zasmial.

-Dobre...Choď spať!Dobrú noc! Zajtra ti zavolá!-povedal a zrušil.

Z jednej strany som si vydýchla,že je v poriadku, no z druhej strany mu to nedarujem! Sľúbil mi,že sa vráti v poriadku a toho debila postrelia!

Vždy som vravela,že je to arogantný a egoistický debil. A teraz je ešte aj klamár! Prečo sľubuje niečo,čo nesplní? Prečo?

Trochu už ukľudnená som si ľahla k Zoey.

***

Parker:

,,Volal som tej tvojej Poppy,"povedal s úsmevom Ethan.

,,Čo?!"spýtal som sa prekvapene.

,,Čo čo? Jednoducho som zavolal tvojej frajerke,lebo si celý čas k doktorovi vykrikoval jej meno a chcel si aby došla-"

,,Ona nie je moja frajerka!"

,,Ale páči sa ti a máš ju rád!"

,,Nemám,"

,,Máš a nehadaj sa!"

,,Čo si jej povedal?"

Porozprával mi ich celý telefonát. To ako mi hovoril,že bola celkom mimo,a že sa bála ma potešilo a zahrialo niekde pri srdci. Som rád,že ju poznám.

,,Ako vyzerá alebo aká je?"opýtal sa s úsmevom.

,,Kto?"

,,Poppy,"pretočil očami.

,,Tak no...má modré vlasy,vyšportovanú postavu, hrá futbal a je to asi najkrajšie dievča aké som videl!"rozplýval som sa.

,,A,že nie si zaľúbený,"

,,Veď nie som!"

,,Niee! Kdeže!"začal sa smiať.

Je tu možnosť,že by som ju začal ľúbiť?
Nie! Veď poznáme sa len dva týždne,teda ter
az už tretí a z toho týždeň sme sa ignorovali navzájom. Mám ju rád,ale len ako kamarátku. Peknú kamarátku. Dokonca aj Zoey ju má rada.

Keď sa vrátim budem s ňou tráviť viac času.

,,Ako ste sa vlastne spoznali?"opýtal sa ma Ethan.

,,Ono to bolo tak,že..."porozprával som mu celý náš príbeh,počas ktorého som spomínal na tie dni.

,,Ty si ju fakt až tak neznášal?"opýtal sa prekvapene s úsmevom.

,,Hej,"zasmial som sa.

,,Čo ťa prinútilo zmeniť na ňu názor?"spýtal sa. Nad tou otázkou som sa nikdy nezamýšľal.Čo ma prinútilo zmeniť na ňu názor?

,,No?"vytrhol ma z myšlienok Ethan.

,,Dá sa povedať,že som ju viac spoznal?Ja neviem."

,,Ako to,že nevieš?"

,,Jednoducho,keď som bol so Zoey,náhodou sme ju stretli. A do dnes nechápem,ako si ju Zoey obľúbila tak rýchlo."

,,Hovoril si Zoey o Poppy?"

,,Raz a to deň predtým,čo som ju bol odviesť a meškal som."

,,A čo si jej hovoril?"

,,No,že ju nemám rád,a že som ju bol odviesť,že má modré vlasy...no a na druhý deň sme ju stretli a Zoey si ju začala obzerať a po chvíli ju oslovila a začala sa s ňou rozprávať. A napokon išla Poppy s nami..."

,,To akože vtedy?"spýtal sa so smiechom Ethan.

,,Ono to bolo ešte tak,že Zoey chcela zmrzlinu a Poppy jej ju išla kúpiť a opýtala sa ma či chcem aj ja a usmiala sa. Prvýkrát úprimne!"usmial som sa nad tou spomienkou.

,,Potom,keď som platil,nám tá predavačka povedala,že sme pekná rodina,lenže Poppy chcela protestovať,tak som poďakoval a ju odtiahol preč!Neviem ani prečo som sa poďakoval aj keď som s ňou nič nemal,ale jednoducho mi niečo vravelo,že to mám urobiť,"znova som sa usmial nad tou spomienkou.

,,Stále sme sa nedostali k tomu,ako si na ňu zmenil názor,"pripomenul mi Ethan.

,,Potom večer som nemohol spať,tak som išiel na štadión. Vzal som si loptu a išiel na trávnik,lenže som si všimol,že na ihrisku niekto je,tak som išiel za tou osobou. A hádaj čo? Tá osoba bola Poppy!"znovu som sa usmial.

,,Vtedy som na ňu nadával,že prečo je vždy tam kde ja! a dokonca si začal myslieť,že ma sleduje!"zasmial som sa a Ethan spolu so mnou.

,,Vtedy sme sa rozprávali ako starí známi...dokonca by som tvrdil,že ako priatelia. Síce sme si nehovorili,čo nás trápi,ale aj tak...bavili sme sa..."znova som sa usmial. Asi by som mal prestať rozprávať o Poppy.

,,No...a keď som ju bol odprevadiť pobozkal som ju. Myslel som,že sa odtiahne alebo,že mi strelí facku a tak. No na moje prekvapenie ona spolupracovala. Potom na tréningu som si ju doberal..veď vieš aký som. No potom som ju stretol v kine so Sandersonom a odvtedy sme sa ignorovali navzájom. Bol to týždeň,čo sme sa nerozprávali,ale ona mi chýbala.

Snažil som sa na ňu zabudnúť,a to sme spolu nič nemali a nemáme,ale vždy,keď som bol s nejakým dievčaťom,vždy som myslel len a len na ňu."povedal som mu všetko,čo sa stalo za tie dva týždne. Hlavu som sklonil a čakal na jeho reakciu.

,,No ty si dosť v riti!"smial sa mi Ethan.

,,Prečo?"

,,Ty si sa zamiloval!"