Poppy Walker

32*

-Nemôžem uveriť,že si ma tam nechala!-kričala na mňa Mária.

,,Prepáč. Chcel sa porozprávať,tak som s ním išla a už som sa nechcela vraciať do hotela."

-Aspoň ti to všetko vysvetlil?-

,,Povedal mi,že ma ľúbi,"

-No veď to je dobré,nie?-

,,Ja neviem...ja bola som zbavená slov,ja ani neviem čo som si vtedy myslela. A som zmätená.."posťažovala som sa jej.

-Podľa mňa je to prirodzená reakcia,že si zmätená. Veď mesiac si ho nevidela,snažila si sa naňho zabudnúť. Možno si si niekde v hĺbke svojej duše predstavovala ako ti to povie a ty mu to opätuješ ale,keď sa to naozaj stalo nevedela si vydať zo seba ani hlásku...je to prirodzené,"snažila sa ma nejak povzbudiť. No pravdou bolo,že som bola ešte viac zmätená.

-Prepáč Poppy,ale už musím ísť uvídime sa zajtra na tréningu,-povedala a zrušila.

Zmätená som si ľahla do postele a rozmýšľala som nad dnešným dňom.

O týždeň neskôr:

,,Fajn! Všetci na svoje miesta! Toto je posledný tréning pred súťažou!"rozkázal nám Alan.

,,Zopakujeme si celý program! Takže najprv pôjdete vy ako skupina a potom Poppy s Juanom! Presné poradie ešte neviem,ale to zistím. Takže poďte decká!"zatliekal a išiel zapnúť hudbu,zatiaľ čo my sme sa postavili na naše miesta. Začala hrať hudba a my sme začali tancovať👆

***

,,Výborne! Na dnes máte dosť! Choďte domov a poriadne sa vyspite! Zajtra to vyhráme!"povedal Alan a všetci sme sa začali baliť.

Vyšli sme z budovy a všetci sme sa rozlúčili.

Za tento týždeň sa skoro ani nič neudialo. Teda párkrát som natrafila na Parkera...znova som odpadla a inak všetko po starom.

Ponorená vo svojich myšlienkach som vošla do bytu.

,,Som doma!"zakričala som.

,,Á...Poppy! Pozri,kto prišiel!"zvolala nadšene mama. Pozrela som do kuchyne a videla som Maxa s Parkerom.

,,Idem do izby,"povedala som ticho pozerajúc na zem a odišla do svojej izby. Tašku z tréningu som položila na posteľ a vybrala si z nej spotené oblečenie. Potom som išla k môjmu miniatúrnemu šatníku a vybrala si čisté veci.

Vrátila som sa po tie spotené a zavrela sa do kúpeľne. Veci som dala do práčky(samozrejme iba spotené a špinavé,čo som mala oblečené) a potom som vliezla pod prúd ako tak teplej vody.

***
Fú...dnes je ten deň! Deň tej súťaže a zároveň aj posledný deň prázdnin! Do školy sa neteším a na súťaž sa trochu bojím,kedže mám s Juanom sólo tanec. Teda ako pár sólo. Dúfam,že chápete.

Rýchlo som si zbalila veci a utekala pred tanečnú,kde sme sa mali všetci stretnúť.

***
,,Poppy,znova meškáš!"okríkol ma Alan.

,,Nie. Kráľovná nikdy nemešká,to ostatní prišli skôr."zasmiala som sa a ostatní so mnou. Alan pretočil očami a začal nás všetkých počítať,či náhodou ešte niekto nechýba.

Pravda prečo som meškala nie je tá,že som nestíhala alebo niečo. Prišlo mi zle. Začalo sa mi točiť v hlave,bola som akoby dehydrovaná...ani to neviem popísať slovami. Jednoducho mi bolo na odpadnutie.

,,Nad čím premýšľaš?"vytrhol ma zo zamyslenia Juan.

,,Nad tým ako všetkých nadchneme a pripravíme o dych,"zasmiala som sa a on tiež.