,,Vieš,čo je smiešne?"opýtal sa ma s úsmevom na perách.
,,Ty?"zasmiala som sa.Zatváril sa dotknuto ale mykalo mu kútikmi.
,,No daj,"zasmiala som sa.
,,Ešte včera sme nevedeli vystáť jeden druhého a teraz sa tu zhovárame ako starí známi,"pokrútil nad...
,,Bol to skvelý deň!Ďakujem!"usmiala som sa na tých dvoch.
,,Budeme ťa už vždy brať so sebou,"usmiala sa Zoey a ja som si všimla ako tá predstava Parkera vystrašila. Možno ma trpel len kvôli Zoey. Nie! Určite! Ani sa mu nečudujem. Kto by mňa mohol mať skutočne rád a tráviť so mnou voľný čas bez donútenia? Nikto!
,,Hm...to asi nie,"usmiala som sa na malú.
,,Ale prečo? Veď sa ti to dnes páčilo,no nie?"
,,To áno,ale..-"
,,Zoey,už musíme ísť,"prerušil ma Parker.
,,Tak ahoj,"silene som sa na ňu usmiala a odišla.
Otvorila som byt a vošla dnu. V obývačke sa ozývali hlasy,tak som tam zamierila a vyčarila svoj najpresvedčivejší úsmev.
,,Ahojte,"pozdravila som partiu chalanov.
,,Ahoj,"pozdravil ma Max s Johnom.
,,Poppy..toto je Cam,Mike a Joe,"poukazoval na tých troch.
,,Chalani..toto je moja sestra Poppy,"predstavil ma.
,,Nikdy si nám nepovedal,že máš sestru a ani tvoj otec nie,"povedal myslím Mike a to dokonale upútalo moju pozornosť.
,,Poznáte nášho otca?"spýtala som sa neveriacky.
,,Jasné,kto by nepoznal Jamesa Walkera?"
,,Vlastne preňho všetci-"
,,Dobre to by už stačilo! Poppy potrebuješ niečo konkrétne z tadiaľto?"prerušil Mikea Max.
,,Odpovede!"povedala som.
,,Tie dostaneš až keď príde pravý čas!"
,,Nie! Chcem to vedieť teraz!"kričala som.
,Choď do svojej izby!"skričal Max.Nikdy po mne nekričal.Otočila som sa a vybrala sa do svojej izby.
Po pár hodinách:
Teplejšie som sa obliekla:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vzala si mobil,peňaženku,cigarety a kľúče.
,,Kde ideš?"objavil sa zrazu pri mne Max. No ignorovala som ho.
,,Hovorím s tebou!"stále som ho ignorovala.Teraz by bodol niekto,komu by som sa zdôverila. Nie preto,že kričal na mňa Max,len jednoducho všetko,čo sa stalo za posledný polrok...všetko to držím v sebe a ono ma to ničí.
Keď nemám priateľov,mám aspoň futbal. Rozhodla som sa preto,že pôjdem na štadión.
Na štadión som došla asi po polhodine,ale vôbec mi to nevadilo.Čím ďalej od toho bytu,tým lepšie.Už len aby bol otvorený sklad,kde sú všetky lopty.