Healing Wounds |SK| S.M. - 1.séria ✔

Kapitola 12

          

Posledné hodiny ubehli rýchlo a keď som vystúpila z hlavných dverí spolu s Evou, naozaj tam čakal Shawn. Pozeral do zeme, ruky mal zastrčené v rifliach a odkopával drobné kamienky, ktoré sa nejako dostali na asfalt.

„Uži si to." Zaškerila sa na mňa Eva a venovala mi na líce rýchly bozk.

„Aj ty." Odvetila som, keďže aj ona sa mala dnes stretnúť s Francom. Ale veď oni sa stretávajú každý jeden deň. Tí dvaja  sa teda našli, obidvaja sú nečitateľní a neporozumiteľní.

„Ahoj." Podišla som ku Shawnovi a získala si jeho plnú pozornosť.

„Ahoj." Privítal ma so širokým úsmevom. „Môžeme ísť?"

Prikývla som a o chvíľu som už sedela v aute. Obidvaja sme mali pootvorené okná a do vlasov mi fúkal príjemný vánok.

„Neviem, či sa ti tam bude páčiť, ale ideme do mojej obľúbenej reštaurácie. Robia tam tie najlepšie palacinky na svete, prisahám. Nikde som nejedol lepšie než tam, dúfam, že si aj ty pochutíš."

„Teraz by som zjedla asi všetko, taká som hladná."

„Popravde som neveril, že na dnešné rande pristúpiš."

„Prečo?" spýtala som sa s pobavením v hlase.

„Včera si vyzerala nahnevaná a teba vidieť nahnevajú je neobvyklé."

„Ja viem, prepáč. Bolo to trošku prehnané, priznávam."  Rozhorčila som sa vtedy viac, než som chcela.

„Už sme tu." Oznámil mi, keď sme Zastavili pred malou reštauráciou. Hoc to vyzeralo pekne aj vo vnútri, obaja sme sa zhodli, že radšej zostaneme sedieť vonku.  Počasie bolo krásne, svietilo slnko, vonku bolo teplúčko, no našťastie nám nepražilo na hlavy, pretože sme boli skrytý bol niečím, čo sa podobalo obrovským slnečníkom. Tie také typické, pre kaviarne. Shawn nám objednal palacinky, ktoré tak ospevoval a už len keď mi ich doniesli s horúcimi malinami a zmrzlinou, musela som dávať pozor, aby mi netiekli slinky.

„Hmm, je to výborne." Prehovorila som s plnými ústami, pretože hneď ako som ochutnala toto jedlo, som to do seba začala hádzať jedna radosť.

„Vravel som ti." Prikývol si Shawn a tiež si vychutnával svoju čokoládovú porciu.

„Čo si vlastne robil celý ten čas vo Francúzsku?" spýtala som sa, pretože odkedy mi Shawn povedal o jeho odchode, vŕta mi to v hlave.

„Čo som tam robil? No, hlavne som sa snažil nejako pozbierať a okrem toho, som sa naučil hrať na gitaru. Inak...inak ani nič viac."

„Ty vieš hrať na gitaru?" nadšene som na neho vyvalila oči a utrela si ústa servítkou. Ešte som len v polovici  palacinky, no už som plná. Vyzerá to, ako keby mi Dali maxi porciu.  „Tak to mi budeš musieť ukázať. Bohužiaľ, odteraz ťa budem  otravovať, až dokedy mi niečo niekedy nezahráš."

„Myslím, že ty by si ma nikdy nemohla otravovať." Položil príbor a zahľadel sa mi do očí.

„No a ja myslím, že viem veľmi dobre liezť na nervy. Hneď by ťa to nadšenie prešlo."

„Takže to beriem ako príležitosť na daľšie rande. Môžeme si znovu vyraziť a potom ti aj niečo zahrám." Šibalsky sa usmial.

„Ešte neskončilo ani to súčasné a ty už rozmýšľaš o ďalšom." Pokrútila som nad ním hlavou. ten chlapec je blázon. Blázon plný energie ale...sympatický blázon.

„A nie len o jednom, pretože ich bude ešte mnoho."

„Nerozprávaj už toľko a jedz." Zahriakla som ho a s červenými lícami pokračovala v jedení. On spravil to isté a keď som jedným očkom zazrela, ako mu čokoládová palacinka padá na tričko ešte pred tým, než ju stihol dať do úst, skoro som sa zadusila smiechom.